Fúzia módy a baletného umenia na doskách SND
V dnešnej uponáhľanej dobe je značne náročné prilákať ľudí na dobrú kultúru. Je to priam heroický výkon. Ani umenie sa nevyhlo znižovaniu latky z dôvodu prispôsobenia sa publiku. Je to fenomén postihujúci všetky druhy umenia. Takmer všetky kultúrne inštitúcie riešia otázku oslovenia divákov. Povedzme si to narovinu, prevažná väčšina obyvateľstva nejaví záujem o kultúru, keďže k nej nebola konzistentne vedená. Noví poslucháči, resp. diváci a diváčky, sú len zriedkavo vychovávaní k láske k umeniu. Preto rozumiem snahe Slovenského národného divadla ponúknuť akési lákadlo, akýsi trhák v znení: „Wau! Spojenie módy a baletu!“ Snaha o oživenie a zdynamizovanie sezóny je niečo, čo sa rozhodne nedá zazlievať. Naopak, je to jedna z možných ciest, ako diváka a diváčku vrátiť naspäť do divadla.
Každopádne, hovoriť o spojení umení a o ich vzájomnej komunikácii, v tomto prípade baletu a módy, je ako poukazovať na to, že činoherný herec počas inscenácie rozpráva, alebo to, že klarinetista do svojho nástroja fúka a nie sa doň pozerá. Móda a balet mali k sebe odjakživa veľmi blízko a vždy aj budú mať (a teraz nemám na mysli labute v Čajkovského Labuťom jazere). Umenie môžeme tiež vnímať ako produkt. Na to, aby bol kvalitný, ani jedna fáza výroby nesmie zlyhať či zaostať. Je to kooperácia všetkých zúčastnených postupov. V prípade takého komplexného celku, akým je balet, vyváženosť všetkých elementov je strojcom nie umeleckého, ale nadčasového diela. Netreba ísť až tak ďaleko do histórie, aby sme našli veľa príkladov spojenia baletu a módy. Igor Stravinskij, ktorého hudba inšpirovala prvú zo štyroch perličiek Fashion Balletu ´22 – Icarus, bol jedným z vrcholných predstaviteľov súboru okolo impresária Sergeja Ďagileva. Ich viaceré nové spôsoby uchopenia tradície sú dodnes považované za prelomové. Po pátosom pretkanom romantizme, založenom na ospevovaní národných hrdinov, dokonale vyvážených štruktúrach, presladenom idealizme a úteku do sveta snov a víl, prichádza Debussy s témou homosexuality, Milhaud s otvorenými vzťahmi, Stravinskij s témou pohanstva či Satie s absurditou. Je dôležité prinášať aj koncepty, ktoré spoločnosť neprijme, ak sme ako umelci presvedčení, že sú potrebné a pravdivé.
Je mimoriadne dôležité, aby mladí umelci a umelkyne vo všetkých odboroch dostávali od domácich inštitúcií takéto ponuky pravidelnejšie. Možnosť ukázať sa v domácom prostredí je niečo, čo si váži každý umelec či umelkyňa.
Slovenské národné divadlo urobilo prvý krok, na ktorý je dôležité nadviazať, aby sa čím ďalej tým viac postupne odstraňoval reklamný efekt a aby ľudí viac ako plagát upútalo kvalitné umenie.