Tosca, zbohom!
Derniéra opery Tosca v Slovenskom národnom divadle, ktorá sa uskutočnila 1. decembra 2024, zostane nezabudnuteľnou udalosťou pre milovníkov operného divadla. Režisér Martin Bendik, scénograf Juraj Fábry a kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová spoločne vytvorili inscenáciu, ktorá zaujala vizuálnou a dramaturgickou hĺbkou. Za osem rokov jej javiskového života sa za dirigentským pultom vystriedali viacerí dirigenti, derniéru mal v rukách Jaroslav Kyzlink.
Opera Tosca od Giacoma Pucciniho je dramatickým príbehom lásky, zrady a politických intríg, zasadeným do Ríma na prelome 18. a 19. storočia. Sleduje osudy troch hlavných postáv: speváčky Florie Toscy (Jolana Fogašová), jej milenca, maliara Maria Cavaradossiho (Diego Godoy), a sadistického šéfa polície, baróna Scarpiu (Daniel Čapkovič). Príbeh sa začína, keď politický väzeň Cesare Angelotti unikne a hľadá útočisko u Cavaradossiho, čo priláka pozornosť Scarpiu. Ten túži po Tosce, manipuluje s jej žiarlivosťou, aby ju vydieral a zničil Cavaradossiho. V dramatickej scéne Tosca Scarpiu zabije, aby ochránila seba a svojho milenca. V záverečnom dejstve sa Cavaradossi pripravuje na popravu, veriac, že bude predstieraná, ako to pred zavraždením Scarpiu od neho vymohla Tosca. No nakoniec je poprava skutočná, Cavaradossi zomiera a zúfalá Tosca si berie život. Režijná koncepcia Martina Bendika stavia do popredia Toscu a Scarpiu, pričom počas celého deja nie je jasné, kto z nich má väčšiu prevahu. Cavaradossi je v tomto príbehu skôr pasívnou postavou, ktorá dej nijako významne neposúva.
Scénografické riešenie Juraja Fábryho v prvom dejstve je veľmi netradičné. Vnútro kostola vybudoval pomocou spúšťania stĺpov s maľovanými barokovými výjavmi a sochou Madony. Hoci je priestor pomerne prázdny, nie je vidieť obraz Márie Magdalény, ktorý Cavaradossi práve tvorí. Toto riešenie považujem za nepochopiteľné, keďže v deji vyvoláva konflikt práve žiarlivosť Toscy na stvárňovanú predlohu. Vzadu na javisku a čiastočne aj z bokov vypĺňajú priestor biele plátna, na ktoré sa počas celého predstavenia premietajú obrazy na dotvorenie atmosféry. Dážď navodzuje smútok a melanchóliu, kvety krásu a pôvab Toscy... Projekcie nepôsobia rušivo vzhľadom na celkovú scénografiu, ale predsa mi pripadajú zbytočné až gýčové. Neskôr sa plátna používajú na tieňohru mužov v klobúkoch, ktorí odchádzajú a prichádzajú, aby Scarpiovi podali správy.
V druhom dejstve scéna nie je veľmi výrazná, v strede javiska sa nachádza veľký stôl a na kraji dvere do podlahy, kde mučia Cavaradossiho. V treťom, poslednom dejstve pripomína scénografiu z prvého dejstva, s tým rozdielom, že je obrátená naruby, katedrálne stĺpy a socha Panny Márie sú otočené hore nohami. Môžeme to čítať ako rozpad hodnôt, presvedčenia i samotných životov hlavných postáv. Finálny výstup, kde Tosca spácha samovraždu skokom z budovy, je vyriešená nie s pátosom, ale efektívne. Tosca v rýchlom behu prerazí papierovú stenu zadného horizontu, čo pôsobí, akoby padala.
Dirigent Jaroslav Kyzlink a Orchester opery SND predviedli dramatické výkony plné vášne, Zbor opery SND sa hutným tónom dobre uplatnil v závere prvého dejstva aj v kantáte spievanej za scénou. Jolana Fogašová v poslednom predstavení Toscy potvrdila svoje herecké dispozície. Dramatickým sopránom sa dokázala niesť ponad orchester, no v niektorých momentoch už bolo cítiť forsírovanie. Hoci za túto rolu dostala ocenenie Dosky za mimoriadny počin v oblasti hudobného divadla, dnes už svoje árie nespievala s takou ľahkosťou ako kedysi. Jej speváckym partnerom a zosobneným zlom a zákernosťou bol barytonista Daniel Čapkovič v úlohe Scarpiu. Jeho farebný, plný, zvučný, vynikajúco vedený hlas dodával policajnému šéfovi potrebnú podlosť a démonickosť. Postavu Maria Cavaradossiho bravúrne stvárnil tenorista Diego Godoy. Vďaka precíznej koncentrácii hlasu, ktorý rezonoval celou sálou, dokázal s ľahkosťou prespievať orchester aj v dynamicky kulminujúcich pasážach. Jeho herectvo však miestami pôsobilo príliš teatrálne, čo v kontraste s prirodzenejším výkonom Fogašovej občas narúšalo celkový dojem.
Derniérou Toscy sa Opera SND rozlúčila s inscenáciou, ktorá sa uvádzala od roku 2018. Bol to naozaj silný zážitok – od majestátnej hudby až po výborné herecké a spevácke výkony, ktoré umocnili silu príbehu. Po poslednej scéne zaznel dlhý aplauz: krásne vyvrcholenie a zároveň dôstojné zbohom výnimočnej produkcii.