Nezastaviteľní
Zastavení je inscenácia režisérky Alžbety Vrzguly, ktorá pojednáva o probléme migrácie. V ostatných pár rokoch sme boli svedkami a svedkyňami enormného nárastu migrácie ľudí, ktorí kvôli nepokojom vo svojich krajinách prišli o domov, a preto sa v Európe snažia nájsť nový život.
Inscenáciu Zastavení si môžeme rozdeliť na 3 časti:
Podstatnú časť tvorí fiktívny príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sú na úteku z domovskej krajiny. Ide o muža a ženu, ktorých mená, ani podrobnosti o ich osudoch či ceste, nepoznáme. Ženská postava je typom silnej ženy, ktorá v detstve zrejme vyrastala na dedine. Všade so sebou nosí batoh, v ktorom má mnoho vecí. Za zmienku však stojí čajový set po babičke. Týmto setom si uchováva spomienky na detstvo a starú mamu. Ďalej v batohu nosí veľký zaváraninový pohár s kaktusom, ktorý jej pripomína, že vždy môže byť aj horšie. Takéto predmety, ktoré sa viažu k jej spomienkam, sa pre ňu stávajú dôležitými na jej ceste za novým domovom. Okrem toho je veľmi priateľská a milá. Má rada dobrodružstvo a živí v sebe nádej. Mužská postava je opakom tej ženskej. „Mestský“ chlapec, ktorý je utiahnutý, a čo najskôr by sa chcel vrátiť domov. Potrebuje byť vždy „pripravený“, keby sa niečo udialo. Prikladá dôležitosť veciam ako napríklad oblek, vysokoškolský diplom či jazykový certifikát, pretože verí, že aj pomocou týchto predmetov si môže obhájiť svoju pozíciu na novom mieste. Okrem toho, že má so sebou čisté oblečenie a doklady, na ľavej ruke má pripevnený kľúč od domu, pretože raz sa chce vrátiť. Tieto dve postavy sa stretnú na akejsi „stanovačke“. Nevieme, kde presne a ako dlho sa tu už nachádzajú, môžeme si však predstavovať, že ide o utečenecké tábory niekde v Európe.
Druhou líniou v inscenácii je stand-up v prevedení Nastaran (Nasi) Motlagh. Nasi je stand-up komička, známa najmä z klubu Silné reči. Je to Iránka, už dlhé roky žijúca na Slovensku. Prostredníctvom stand-upu sa s publikom delí o svoje osobné skúsenosti zo života v emigrácii na Slovensku. Táto stand-upová „vsuvka“ a Nasine ironizujúce poznámky na adresu Slovenska boli skvelým nápadom, ako oživiť a uvoľniť atmosféru, keďže inscenácia sa nesie v celkom vážnom rytme.
Tvorcovia a tvorkyne do inscenácie zakomponovali aj dokumentárnu časť. Použili rozhovor (prepis z chatu), ktorý reálne prebehol medzi nemeckou novinárkou Juliou a jej kamarátom, sýrskym utečencom Faizom v roku 2014. Na scéne tento rozhovor stvárnil herec Jakub Jablonský spolu s Nasi. Jakub stál v zadnej časti scény, ktorá bola od prednej oddelená priehľadnou stenou. Nasi stála v prednej časti javiska a repliky novinárky Julie iba čítala. Priehľadná stena, ktorá po celý čas predstavenia javisko rozdeľovala na dve časti, mala symbolizovať oddelenie sveta, v ktorom sa postavy na úteku nachádzali. Celkový dojem z inscenácie je veľmi príjemný. Znázorňuje, aký ťažký je život migrujúcich ľudí a že my, ľudia z Európy, by sme sa k nim mali správať lepšie.