Operná dráma o nenásytnej túžbe po moci
Ďalším operným predstavením, ktoré naša dielňa virtuálne navštívila, bol Verdiho Macbeth v banskobystrickej Štátnej opere. Online stream 23. 1. sprostredkoval divákom záznam druhej premiéry zo 14. 9. 2013. Dielo sa uvádza v talianskom jazyku.
Verdi vychádzal zo Shakespearovej rovnomennej tragédie. Príbeh opisuje nenásytnú túžbu po moci i to, čo je človek schopný urobiť na dosiahnutie svojho cieľa. Dej sa odvíja od veštby, ktorú vyrieknu čarodejnice nad hrdinami prichádzajúcimi z víťaznej bitky. Macbeth má byť kráľom, no po ňom budú kraľovať Bancovi potomkovia. Túto novinu sa dozvie Lady Macbeth, ktorá neskôr presvedčí manžela, aby zabil Duncana, kráľa Škótska. Macbethovci sa stávajú novými vladármi zeme. Macbeth z obavy z proroctva dáva povraždiť Bancovu rodinu, jeho synovi sa ale podarí utiecť. Na korunovácií vytuší aj Macduff, že sa niečo deje, a opustí krajinu. Ďalšia veštba prezradí Macbethovi, že bude porazený vtedy, keď sa pohne birnamský les, no zabiť ho môže iba človek, ktorý sa nenarodil zo ženy. Nakoniec Lady Macbeth zo spáchaných zločinov zošalie a spácha samovraždu, Macbeth umiera rukou Macduffa, ktorého ako novorodenca vyrezali z tela mŕtvej matky.
Režisér Peter Gábor prišiel so zmysluplnou a výtvarne veľmi pôsobivou koncepciou. Scénograf Jaroslav Valek bohato využil zrkadlá a sklá, ktoré sa krásne pohrávali so svetlami. Potenciál scény sa naplno prejavil počas hostiny, keď sa objavil Banco ako prízrak, a tiež pri druhej veštbe, keď sa Macbethovi zjavili budúci králi. Kostýmy Kataríny Holkovej kombinovali prvky typické pre škótsky odev (mužské kilty, kockované látky) s moderným oblečením (kožené bundy), pričom najvydarenejšie kostýmy mali Lady Macbeth a čarodejnice. Zaujímavo pôsobilo aj biele líčenie, ktoré postavám dodávalo desivý výzor. Hudobne aj choreograficky najefektnejším miestom inscenácie bolo vystúpenie čarodejníc veštiacich so zrkadlami.
Banskobystrický Macbeth je dobrou inscenáciou nielen vďaka výtvarnému a režisérskemu riešeniu, ale aj kvalitným sólistickým výkonom. Titulný predstaviteľ Zoltán Vongrey bol spevácky skvelý, aj keď jeho herecký prejav bol o čosi slabší. V postave Banca sa prezentoval Ivan Zvarík veľmi zvučným, výrazným basom. Katarína Vovková ako Lady Macbeth herecky vykreslila ženu bažiacu len po moci. Menej uveriteľná bola v závere, keď sa jej postava zblázni. Na tomto mieste nepôsobila ako šialená ženská, ktorú prenasledujú vidiny krvi na rukách. Nemyslím si, že sa priblížila Verdiho postave o démonickej Lady Macbeth, ktorej hlas má byť viac dramatický a výrazový než pekný. Nevýraznými postavami boli Malcolm a Macduff v podaní Petra Schneidera a Michala Hýrošša. Ich hlasy boli slabo počuteľné, bez osobitejšej farby. Na to, akí dôležití sú ich hrdinovia v tomto príbehu, boli najmenej zaujímaví. Viac než spevom a herectvom pútali pozornosť bizarnými červenými účesmi.
Banskobystrický Macbeth je kvalitná inscenácia zaujímavého diela. Divák sa na nej nenudí, aj dramatický dej ho strhne viac než sladká romantická zápletka.