Objaviteľská výprava Štátnej opery pokračuje
Hoci je Štátna opera v Banskej Bystrici najmladším i najmenším operným divadlom na Slovensku, nebojí sa prijímať veľké výzvy a už šesť desaťročí prináša operným fajnšmekrom tie najvyberanejšie lahôdky. V jej jubilejnej sezóne 2018/2019 to bol popri inom Rossiniho Otello. Na rozdiel od mladšej Verdiho tragédie sa tá Rossiniho až tak často nehráva. Zohnať šesť špičkových tenorov je vskutku ťažká úloha, no ak sa ju podarí splniť, pozitívne ohlasy kritiky na seba zväčša nenechajú dlho čakať.
Vôbec prvého slovenského uvedenia diela sa ujala režisérka Andrea Hlinková, scénu vytvorila Miriam Struhárová a kostýmy navrhol Boris Hanečka. Operu hudobne naštudoval Marián Vach a zbor pripravil Ján Procházka. Cez podmanivé tóny ouvertúry a obraz Benátok na opone sa dostávame do prekvitajúcej republiky 15. storočia. Historizujúce kostýmy prezrádzajú, že nepôjde o moderné spracovanie. Ich farebnosť a kontrastnosť sólistov so zborom ukazujú, kto je kto a aké má v príbehu i spoločnosti postavenie. Scéna je veľmi jednoduchá, no jasne členená a esteticky príjemná. Okrem niekoľkých kusov nábytku z plexiskla, ktoré nadobúdajú sekundárnu úlohu, využívajú tvorcovia i vizuálne výraznejšie prvky, napríklad v podobe rastlín visiacich z povraziska.
No scéna nie je v tomto prípade to najpodstatnejšie. Hlavnú úlohu hrá hudba a interpretačne náročné spevácke čísla. Malý banskobystrický operný orchester podal naozaj virtuózny výkon. Titulný predstaviteľ, čínsky tenorista Zi-Zhao Guo, sa prezentoval ako skvelý spevák s krásne zvučnými, žiarivými výškami a tmavším dolným registrom. Za vynikajúci výkon dostal v roku 2019 i prestížne ocenenie Dosky. Rovnocennou partnerkou a akýmsi protikladom jeho herecky presvedčivej živelnosti mu bola sopranistka Mariana Hochelová. Tá sa bravúrne popasovala so všetkými nástrahami krkolomných belcantových koloratúr. Po hereckej stránke bola tiež uveriteľnou a plasticky vypracovanou Desdemonou. Otellovho soka v láske Rodriga stvárnil sólista Štátnej opery Dušan Šimo. Zrejme i charakter samotnej postavy ho nútil súperiť s Guom, a tak podal výborný, vo výškach istý, technicky tiež skvelo zvládnutý výkon. Mezzosopranistka Jarmila Balážová, predstaviteľka Emilie, sa v duete s Desdemonou podieľala na nádhernom súzvuku ženských hlasov. To sa, bohužiaľ, nepodarilo Ivanovi Zvaríkovi, predstaviteľovi Elmira, ktorého mohutný bas nepasoval do ľahučkej Rossiniho hudby. Spevácky nepresvedčil ani Peter Malý ako Jago, ktorý svojím subtílnym hlasom nestačil na predstaviteľov Otella a Rodriga.
Banskobystrický Otello nepochybne patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenské operné domy v súčasnosti ponúkajú. Svedčí tiež o veľkej odvahe a umeleckom potenciáli tohto malého divadla, ktoré neustále prekvapuje zaujímavým výberom diel a presviedča o svojej vysokej kvalite i prínose pre slovenskú kultúru.