Jánošík sa po tristo rokoch navrátil
S kamošom Mišom sme sedeli v košickej reštike, jedli burgre a Mišo si dal aj pivo. Spýtal sa ma, ako sa mám, a keďže som mu nechcela odpovedať klasicky, že sa mám fajn, napadlo mi, že mu porozprávam o predstavení, ktoré som nedávno videla. Ale netušila som, že to dopadne práve takto.
„Mhm, počuj, Mišo, ty máš rád stand-up, však?
„Hej, mám. Prečo?“
„Tak potom mám pre teba jedno super predstavenie.“
„No daj...“
Prežúvala som šalát a pokračovala som: „Ide o predstavenie o Jánošíkovi.“
„Moment, moment, moment! Jánošík, alebo stand-up?
„Len ma počúvaj a uvidíš,“ položila som burger na drevenú tácku a pokračovala som: „Predstav si moderného Jánošíka. Nie príliš moderného, ale Jánošíka ako stand-upistu.“
„Chceš mi povedať, že existuje divadlo, ktoré spojilo národného hrdinu s moderným humorom?“
„Áno. Urobili to radošínci. Ale späť k príbehu. Dej rozpráva Jánošíkova rodina. Mama, sestra, otec. Dobové kostýmy a terchovská muzika. Jánošíkov otec je po smrti, ale naďalej v hre vystupuje. A úbohá sestra Helena sa od toho zistenia zbláznila a kosí trávu s mikrofónom.“
Mišo si dopil pivo a zrazu… ako keby to nebol on. Postavil sa a nahlas spustil: „Mamko moja, mamko, a vari vy plačete?“
Všetci zákazníci sa na nás dívali a ja som sa chytala za hlavu. Chcela som odísť, ale potom som si pomyslela, že by bola škoda toho úžasného burgra so slaninou… A navyše, nechať tam Miša strápniť sa a ja by som to ani nevidela? Koniec-koncov, kamoši držia spolu. A tak som len potichu a s úsmevom na tvári sledovala jeho pád. Alebo vzostup?
„Mamko, a vy sa netešíte, že som sa domov navrátil?“
Nastalo ticho. Pomyslela som si, že Mišo asi počuje osobu na druhej strane, ktorá mu odpovedá. Ale ľudia okolo nevedeli, čo majú čakať.
„Veruže sa teším, Jánošík môj,“ pridala som sa k Mišovi.
„A tuto chlapci, kamaráti, ma chcú do hory po zboji. Nechať v štichu ich nemôžem.“
„Nie, nie, nie a nie! Toho posledného si nedám, som predsa matka.“
„Ako posledného, mamko?“
„Tvoj otec už v nebi je, čo ja si sama počnem, s tvojej sestrou na panskom? A kto ťa v horách ochráni?“
„Len sa vy nebojte, mamko. Mňa bude nebeská strážna bezpečnostná služba opatrovať. A robota na panskom čoskoro nebude pre chudákov. Ja si svoju rodinu nedám. Pozbíjam a všetko rozdám chudobe.“
„Júúj, panebože na nebi, vari lepšie by bolo byť živým a čestným?“
„Zo mňa, mamko moja, bude národný hrdina. Aj keď mŕtvy…“
„Keď inak nedáš, dajme si po fľaške coca-coly.“
Napili sme sa a ľudia začali tlieskať. Keď sme odchádzali, pri východe nás zastavil majiteľ podniku a s humorom dodal: „Pekne ste sa, pekne, Jánošík, po tristo rokoch navrátili.“