List Hamleta študentom
Každý z nás má vo svojom stredoškolskom zošite poznámky k Shakespearovmu Hamletovi. Shakespeare, Hamlet, tieto podivné mená sú súčasťou nášho života. Všetci sme o nich počuli, no len niektorí niektoré im rozumieme. A čo na to Hamlet? Uvidíte, že to vôbec nie je taká veda.
Milí študenti, milé študentky,
píšem vám list. V próze. Aké to prekvapenie! Očakávali by ste asi blankvers. No musím vás sklamať. Nemám na to teraz čas. Som veľmi vyťažený. Všade ma čítajú, hrajú, pozerajú v telke.
Ale nie!
Milióny výtlačkov môjho osudu ležia v knižniciach a padá na ne prach.
Ale nie!
Nie je to až také zlé. Alebo je? Váham... Taký proste som. Teraz si asi hovoríte, že som sa zbláznil. Nuž, čo vám poviem. Asi aj áno. Keď človeku (ale aj dramatickej postave) stále niečo vtĺkajú do hlavy, nakoniec tomu aj uverí.
No teraz vážne. Dozvedel som sa, že sa o mne musíte učiť. Neznášam slovo MUSIEŤ. Ale chápem... Niekedy sa mu vyhnúť nevieme. A to musíme akceptovať. Počul som, že vám môj život pripadá nezaujímavý a depresívny. Poviem vám, som len dramatická postava a zodpovedný za mňa je Shakespeare.
Ešte stále?
Navždy.
Niekedy mám aj ja pocit, že toto už je priveľa a sám by som niektoré veci zmenil.
Keby som mohol...
Ale čo už mám robiť, keď som tak napísaný. Je to osud a musel som sa s ním naučiť žiť. Ale je mi ľúto, že si myslíte, že sa vás môj život netýka. Ja si myslím, že sa odohráva aj dnes. Len je potrebné naučiť sa ho vnímať. Niekedy (keď čítam sám seba) nerozumiem. No potom si uvedomím, že je chyba vo mne. Snažím sa rýchlo preletieť všetkými stránkami a neviem si vychutnávať jednotlivé slová. A to nie je dobre. U Shakespeara si treba každé jedno slovíčko užiť, nechať ho doznieť na našich perách, potom v mysliach a následne ísť na druhé. Asi to znie veľmi zložito, ale je veľmi dôležité pokúsiť sa o to. Keď to pochopíme, bude pre nás Shakespeare hračka. Až keď sa prelúskame spôsobom Shakespearovej reči, môžeme mu porozumieť a až vtedy uvidíme, že Hamlet nemusí nevyhnutne byť dánskym princom, ale môže byť naším spolužiakom v lavici, ktorý pri nás každý deň sedí, no my možno nevieme, čo sa odohráva v jeho myšlienkach. Alebo vieme? Čo keď si len myslíme, že vieme... Tak aj o tomto je môj príbeh. Ale je ešte o mnohom inom.
O čom?
To sa dozviete postupne. V každej fáze svojho života sa na mňa budete dívať inými očami a pochopíte inú časť mňa. A aj to je dôvod, prečo som stále atraktívny. Budem taký, kým budú na svete moji čitatelia, diváčky, poslucháčky, inscenátori, jednoducho Vy!
Bez vás som nikto. To vy ste pre mňa dôležití. Pre vás žijem a zomieram. Vy tvoríte môj osud a od vás závisí, či prežijem aj ďalšie roky. Viete, aj ja mám niekedy pocit, že je toho v mojom príbehu veľa. Veď to poznáte - blankvers, postavy, úmrtia, metafory a tak ďalej. Ale Shakespeare to tak urobil preto, aby si v mojom príbehu každý našiel to svoje. Urobte tak teda aj vy a hľadajte. Všetko, čo nájdete, je správne. Držím vám palce.
Nedovoľte, aby ma odstránili z vašej literatúry. Je mi tam dobre. S mnohými slovenskými autormi a autorkami si už tykám.
Pozdravujem vás.
Váš Hamlet