„Slovenská“ Amerika
Táto báseň chce byť akousi reakciou postavy Bory na situáciu v jej rodine a dedine. Je to výpoveď pre čitateľa, ale aj zhrnutie výpovedí k iným postavám.
„Ako muža a ženu ich stvoril.“
Žili pod jednou strechou.
Lenže muž preplával hlboké vody
a všetko si vzal so sebou.
Teraz to preklína?
Pokoj, veď kedy sa za to náš národ zabíjal?
Zbytočne plakať nad večernými chvíľami,
keď si zabudla, že z dvoch sú ľahko traja
a dieťa dýcha.
To je dôkaz, čo ťa ochráni –
vyhnaná Eva z raja –
náš národ sa preto nezabíja.
Porušenie fair-play?
Zapískaš na offside, gazda?
Nevypískal sám seba.
Zazlievaš opustenej žene potešenie –
had hada zrádza –
náš národ sa za to nezabíja.
Znovu žijú pod jednou strechou,
viac alebo menej o človeka jedného.
Len nočné návštevy sa vryli do krvi,
ale tak to pod Tatrami chodí.
Tu sa pre samotu revolvery netasia.
Slováci pre neveru nevraždia.