Prekonaj sám seba a vytrvaj!
Čaj a apokalypsa – hra od britskej dramatičky Caryl Churchill, ktorej dej sa odohráva, podľa jednej z možností výkladu metaforického textu, na mieste, ktoré už dávno poznačila prebiehajúca apokalypsa. Vidíme štyri panie, ktoré sa rozprávajú. Možno to vyzerá, že len tak zabíjajú čas a rozprávajú sa o bežných každodenných veciach. Ale nie je to tak. Zadanie môže byť klamlivé. Každá zo štyroch dám nám rozpráva svoj príbeh. Veľmi sa mi páčil spôsob, akým je hra napísaná. Vyzeralo to, ako keby každá postava viedla monológ, ale spolu to celé vyznelo, akoby medzi sebou komunikovali, dopĺňali sa. Čo mňa ako diváčku-začiatočníčku miatlo, bolo, že sa mi to zdalo trochu monotónne. Videla som aj verziu, ktorú spracovala režisérka Martina Schlegelová v pražskom Divadle Letí. Tá sa mi páčila viac, pretože bola „farebnejšia“, javiskovo pestrejšia a ja som v tom lepšie vyznala. Takisto sa mi veľmi páčila prítomnosť živej hudby. Navonok statickejšiu, no vnútorne nesporne dramatickú, inscenáciu Činohry SND režíroval Eduard Kudláč. V jeho réžii ma výrazne oslovil moment, na ktorý som sa zamerala. Zaujal ma prístup postavy Vi v stvárnení Anny Javorkovej a jej reakcia na panický strach z mačiek, ktorý prejaví postava Sally v podaní Božidary Turzonovovej. Tá slovo „mačka“ nemohla ani len počuť. Preto o tom nerozprávala, kým naopak Vi sa snažila o tom normálne prirodzene hovoriť. Snažila sa jej pomôcť, aby prekonala svoj strach. Na základe tejto scény mi napadla táto myšlienka:
Ľudská myseľ je zaujímavá. Tiež ľudský mozog. Dokáže úžasné veci, dokáže spracovávať, vymýšľať, zapamätať si. A tiež dokáže prijať len určité množstvo bolesti. Veľa ľudí ale, žiaľ, musí zvládnuť toho naozaj veľa, a nie sú na to ani pripravení. Veď ako sa dá pripraviť na to, že sa nám možno zajtra zrúti svet? A tak častokrát sa snažíme doslova ukryť v pekných momentoch alebo udalostiach. Niektoré dni sa nám to darí, iné nie. Všetko zlé, pred čím sme sa ukrývali, a tajne dúfali, že sa to vyrieši samo, alebo, že to zmizne, je zrazu tu a vydralo sa to na povrch. Všetky starosti, problémy si nás raz nájdu, čiže netreba to odkladať, ale snažiť sa tomu čeliť. Najprv sa treba rozhodnúť a potom vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. A ak máme veľký strach, nie je zlé požiadať o pomoc. Myslím si, že pre každého a každú z nás existuje na svete aspoň jeden človek, ktorý nám pomôže. Keď to daný človek zvládne, a už to, čo sa mu zdalo neskutočne ťažké, možno až nezvládnuteľné, má zrazu za sebou, poviem vám, že ten pocit je na nezaplatenie!