Autor: Viliam Udič, 32 rokov, Bratislava

Hudba ako komunikačné univerzum


Už pravekí ľudia využívali „hudbu“ (primárne jej metro-rytmické vlastnosti) na komunikáciu s niečím nadpozemským. Napodobňovaním zvukov prírody, používaním primitívnych nástrojov vyvolávajúcich podmanivé zvuky pravekí ľudia vábili divokú zver, ktorá sa mala stať ich korisťou. S podobnými tendenciami má detský divák dočinenia v inscenácii Bratislavského bábkového divadla Neviditeľní. Umelecký zážitok je okrem veľmi pôsobivej a kreatívnej scénografie podmienený hudobnou zložkou, ktorá do veľkej miery zastupuje hovorený text. Pre detské publikum je to vhodne zvolený atribút. Nemusí „strácať čas“ sústredením sa na hovorené dialógy, práve naopak, stačí počúvať a vnímať. Prečo je hudba v divadelnej inscenácii Neviditeľní komunikačným univerzom? Tak poďme pekne poporiadku:

1. Rytmus, rytmus a opäť rytmus s pravidelnou pulzáciou
Rytmus ako kľúčový hudobno-výrazový prostriedok nebol prítomný v Neviditeľných len v piesňach či pri slabičných rytmických hračkách. Prostredníctvom zvizualizovania rytmu v samotnom úvode inscenácie, pomocou svetiel, sa stal prvkom scénografickým. A čo komunikačný prvok smerom k divákovi, diváčke? Deti to priam „priklincovalo“ k sedačkám, a tým sa predstavenie bez rušivých elementov môže začať.

2. Zvuky, zvuky a ešte raz zvuky
Súčasťou práce so zvukom neboli len echo efekty vyprodukované zvukovou technikou, ale i bohato zastúpené citoslovce vyjadrujúce vôľu, náladu hraných príšer, či zvuky prírody.  Kombináciou zvukových línií sa docielilo znenie vyvolávajúce priam orientálnu atmosféru. A čo na to detské publikum? Preň je to „to pravé orechové“, skôr povedané magické, rozprávkové, vysnívané, strašidelné. Samozrejme, aj zábavné. A to nielen pre detského diváka či diváčku. 

3. V jednoduchosti je krása
Prečo krava nenosí žiadnu kravatu? Blondína z Londýna, či Yeti, Yeti, Yeti, žerie všetky deti, oops pardon, má rád všetky deti. Každý z nás to nielen pozná, ale aj vie zaspievať aspoň melódiu refrénu. A prečo si to tak všetci pamätáme? Spevne melódie pozostávajúce prevažne zo sekundových krokov v rámci oktávy priam zľudoveli. Podobne ako ľudové pesničky.  A aký to malo účinok na detské publikum? Po predstavení malý divák odvetil svojmu tatinovi na otázku, čo sa mu najviac páčilo: „Tá islandská pesnička.“

Hudba je komunikačným prostriedkom zanechávajúcim estetické stopy na publiku. Prostredníctvom nej vysvetľujeme, charakterizujeme, cítime a aj rozprávame. 

Hlavný
organizátor

Hlavný partner
Z verejných zdrojov podporil

Partner
projektu

Partner
projektu

© SC AICT