V zákulisí „Procesu“
Divadlo Petra Mankoveckého v Bratislave je na svojej profesionálnej púti už šesť rokov. Jeho zoskupenie tvorí generácia mladých hercov, ktorí sa venujú inovátorskému prístupu k autorským textom ako aj ku klasickým dielam. Od roku 2015 reagovali a poskytli viacero netradičných odpovedí na mnohé spoločenské a politické otázky. V inscenácii Proces sa toto zoskupenie rozhodlo reagovať na súdne machinácie v akejkoľvek podobe.
Inscenácia vznikla na motívy rovnomenného románu od Franza Kafku, ktorý doteraz nemá v literárnom svete obdobu. Svojím spracovaním, ako aj nekonvenčným výberom priestoru (Fakulta architektúry STU, kotolňa), si podobné renomé buduje aj vo svete divadla. Obe diela mapujú „realitu obrátenú hore nohami“, ktorej hlavným protagonistom je postava Jozefa K. V inscenácii sa do jeho psychiky oblieka herec Roman Poláčik.
Prvým netradičným prvkom vítajúcim diváka a diváčku je biela scéna štylizovaná do tvaru trojuholníka. Na prvý pohľad sa zdá, že všetko, čo stojí za povšimnutie, sa stane práve tu. Priamo pred očami publika. A to je chyba, ktorou môže nováčik podceniť žáner alternatívneho divadla. Herci v inscenácii narábajú s textilnými roletami a zámerne pozývajú divácke oči do zákulisia inscenácie, ako aj do zákulisia samotného Procesu. Ďalšími rekvizitami sú stôl s dvomi stoličkami a predmety každodenného života. Prekvapujúce je manipulovanie s audiovizuálnymi mediálnymi zložkami, pri ktorých herci využívajú masmediálne pomôcky (kamera, mikrofón). Živý javiskový herecký prejav sa prelína s mediálnymi vsuvkami, a spoločne tvoria fragmenty jednej etapy života Jozefa K.
Súčasťou inscenácie je aj využitie svetla a hudby, pričom sú úzko prepojené. Odhaľujú meniacu sa psychiku Jozefa K. Inscenácia začína obyčajnou rytmickou melódiou, ale akonáhle začne hlavnej postave „tiecť za golier“, hudba sa mení na súbor nepríjemných zvukov vysokej frekvencie. Podobne aj stroboskopické svetlá, ktoré spočiatku len oddeľujú jednotlivé výstupy, ku koncu len prenikavo blikajú, až publikum oslepujú.
Inscenácia Proces predstavuje krátky úsek zo života človeka, ktorý sa bez vlastného vedomia stane bábkou v rukách súdnického „stroja“. Divadlo DPM spracovalo politickú tému, ale na druhej strane priblížilo aj obraz psychiky vystavenej veľkému tlaku. Možno táto inscenácia odhaľuje aktuálne problémy spoločnosti. Alebo poukazuje na ľadový prístup právneho zriadenia k ľudskej bytosti. Tak či onak, určite ponúka matériu na premýšľanie.