V duchu netradičnosti
Už samotné dielo Franza Kafku prináša čitateľovi a čitateľkám umelecký zážitok, a rovnako aj možnosť zamyslieť sa nad vlastnou existenciou, postavením jednotlivca v spoločnosti, a nad tým, ako sa všetko môže zmeniť, ak sa stanete pre spoločnosť nechceným. Kafkova poviedka Premena sa venuje najmä vnútornému svetu človeka. Dielo sa tak stáva čitateľom a čitateľkám blízke a vedia sa s ním stotožniť. Premena nepochybne dáva priestor na sebarealizáciu aj samotnému divadlu, čo využila aj režisérka Jana Wernerová.
Inscenácia Premena využíva netradičný divadelný priestor – ulicu a výklad múzea Vojtecha Löfflera, čím prispieva k nezvyčajnému umeleckému zážitku. Režisérka tak chcela tému čo najviac priblížiť bežnému auditóriu, a takto interpretovať svoje myšlienky – aby sa ľudia stretávali na ulici a angažovaným spôsobom prispievali k premene spoločnosti. Tvorcovia a tvorkyne inscenácie Kafkovu poviedku krásne prepojili so súčasnou politickou situáciou, čím priniesli nový pohlaď na vnímanie tohto diela. Použili rôzne metafory a výrazové prostriedky, ktoré otvárajú interpretáciu inscenácie cez viac politickú optiku. Napríklad vrece odpadkov, ktoré sestra priniesla Gregorovi, aby sa najedol, v inscenácii znázornili ako vrece plné peňazí. Na stene budovy múzea visela po celý čas fotografia bývalého slovenského premiéra Róberta Fica v mladom veku.
Ďalšou výraznou črtou tejto inscenácie je, že herecký prejav je nonverbálny a text (v upravenej verzii) zaznieva len prostredníctvom audionahrávky. Herci majú svoje charakteristické kostýmy a tiež určené pohyby, ktoré posilňujú obraz ich charakterov. Gregor (Jakub Muranský) sa pohybuje ako chrobák a jeho postava je tiež od ostatných odlíšená tým, že má na hlave masku chrobáka. Tvorcovia a tvorkyne tým zdôrazňujú pôvodnú Kafkovu metaforu – hlavná postava Gregor Samsa sa v jedno ráno zobudí ako chrobák. Gréta, Gregorova sestra (Michaela Domovcová), cupitá po špičkách. Práve ona sa počas bratovej premeny ako jediná o neho stará a nosí mu jesť. Matka, pani Samsová (Jana Vernerová), má skôr ladné pohyby. Po tom, ako sa dozvie, že sa Gregor premenil na hmyz, prejavuje starosť, no po čase sa jej zhnusí a prestane ho navštevovať. Tieto a ďalšie charakteristické črty v nonverbálnom hereckom prejave dodávajú inscenácii formu, ktorá publikum zaujme. V konečnom dôsledku celá inscenácia upozorňuje, že je potrebné všímať si ľudí v našom okolí a nemali by sme zabúdať na to, že hlavná premena musí nastať v nás samých – no nie tá povrchná, ale tá vnútorná.