Skip to main content
Autor: Rebeka Staneková, 17 rokov, Košice

Buď aj Ty SMART a zdieľaj kreatívnu recenziu, ktorá sa Ti páči!

Nová premiéra baletu Labutie Jazero


Balet Labutie jazero od Čajkovského sme si už mohli vychutnať niekoľkokrát. Nové podanie tejto baletnej klasiky nám priniesol Balet SND v choreografii tanečnej legendy Rudolfa Nurejeva.

Ako študentka Súkromného tanečného konzervatória v Liptovskom Hrádku som mala možnosť zúčastniť sa na generálke Čajkovského Labutieho jazera. Mala sme teda možnosť zažiť prípravu pred premiérou a zároveň získať nový umelecký zážitok. Tento balet v nás zanechal množstvo rôznorodých pocitov. Niektorí zo študentov sa viac prikláňali k originálnej verzii, iní zas boli nadšení príjemnou zmenou. Inscenácia bola obohatená pridanými variáciami, ktoré zrovnoprávnili postavu princa s dvojrolou Odetty/Odílie. Rudolf Nurejev taktiež pridal aj hudobné čísla, ktoré boli zvyčajne z baletu vyškrtnuté. Nešťastný koniec zachoval, no v jeho verzii to nebola labutia princezná, ktorá podľahla krutému osudu.

Hudobný skvost

Hudobne toto ikonické dielo Piotra Iľjič Čajkovského naštudoval Adam Sedlický, ktorý bol zároveň aj dirigentom, striedajúci sa Martinom Leginusom. Spolu s orchestrom sa postarali o dokonalý hudobný zážitok z tohto baletu. Klasická stránka baletu sa vďaka ním perfektne zachovala a mnohí sme si pripomenuli aj baletné iné diela Piotra I. Čajkovského, ktoré dnes tvoria vzácne baletné dedičstvo.
Musím povedať, že ma veľmi očaril výkon prvej sólistky v hlavnej postave Odetty/Odílie, ktorú nám na generálke predstavila Olga Chelpanova. Jej pohyby boli čisté, ladné a krásne. Všetko čo by v balete nemalo chýbať. Herectvom tiež nesklamala. Princ, ktorého nám predstavil Viacheslav Kruť ma na začiatku zaskočil svojou výškou. Pripadal mi až príliš nízky. Našťastie to nebolo problémom, keďže Olga sa radí medzi nižšie baleríny. Odhliadnuc od výšky princa sa mi jeho výkon taktiež veľmi páčil. Mal kontrolu nad svojím telom a vedel sa vžiť do postavy. Čo však musím vytknúť je priestorové vnímanie. Pripadalo mi, že mnohokrát boli tanečníci veľmi zle priestorovo orientovaní. Možno to bolo kvôli generálke, ale rušilo to celkový dojem.

Kostýmy

Veľkolepú scénu a kostýmy vytvoril scénograf Jordi Roig. Rodák zo španielskeho mesta Lleida sa pod vplyvom otca, ktorý bol známy tvorbou výtvarných návrhov k baletom, začal už v ranom veku venovať výtvarnému umeniu.
(Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/23235202/na-kostymy-spotrebovali-viac-ako-2000-metrov-tylu-ake-je-to-menit-ikonicke-dielo.html)
Baletné kostýmy boli nádherné a kvalitné. Príjemne dopĺňali balet v rámci výtvarnej stránky, rovnako ako scény. Páčilo sa mi, že kostýmy boli rôznorodé a ak bolo treba, v snahe charakterizovať každú postavu. Najväčšmi na mňa zapôsobila scénografia posledného štvrtého dejstva. Vyvolávala vo mne mnohé pocity a emócie. Tiež oceňujem využitie rôznych rekvizít ako napríklad obrovskej plachta, pomocou ktorej vytvorili obraz vĺn. Výtvarná stránka vynikala svojou kreatívnosťou.
A to sa týka aj Nurejeva, jeho geniality, jasne sa odráža sa v jeho Labuťom jazere. Výtvarník Jordi Roig, ktorý sa osobne zúčastnil na procese tvorby v Bratislave, na margo Nurejeva povedal v rozhovore v bulletine: „Niečo podobné môžeme vidieť v choreografiách Williama Forsytha (Balet SND má v repertoári jeho dielo The Vertiginous Thrill of Exactitude, pozn. autora), je absolútne súčasný. V choreografiách Forsytha alebo Jiřího Kyliána, ktorí majú vyše sedemdesiat, vás stále niečo prekvapí a stále sú o krok vpredu. Všetci ostatní to môžeme skúšať, ale vždy budeme krok za nimi. Toto je nikdy sa nekončiaci proces.

Čítajte viac: https://kultura.sme.sk/c/23235202/na-kostymy-spotrebovali-viac-ako-2000-metrov-tylu-ake-je-to-menit-ikonicke-dielo.html

Presahy

Na záver by som sa s vami chcela podeliť o môj pohľad na túto skúsenosť. Osobne som sa prvýkrát stretla s tvorbou Rudolfa Nurejev a musím povedať, že ma nadchla. Bolo cítiť hlbšie prepojenie baletu spolu s tvorcom. Ťažko sa to opisuje slovami, ale vyvolal vo mne pocity, ktoré som pri iných baletoch nemala.
Hoci to bola len generálka, bolo vidno aj na tanečníkoch, že sa dielo snažia predať najlepšie ako môžu. Verím, že premiéra dopadla ešte lepšie. Dúfam, že v budúcnosti sa opäť budem môcť stretnúť s jeho tvorbou, či už na Slovensku alebo v zahraničí.
Bonusom bolo, že pri príležitosti premiéry Nurejevovho Labutieho jazera do SND sme si pripomenuli 30. výročie smrti legendárneho tanečníka a choreografa Rudolfa Nurejeva. Tiež som sa dozvedela, že medzi účinkujúcimi sa nachádzajú aj žiaci tanečného konzervatória Evy Jaczovej. Je zaujímavé vidieť vlastných rovesníkov na scéne práve v takomto legendárnom diele.

V konečnom dôsledku som z divadla odchádzala s pozitívnym dojmom, plná zážitkov z veľkolepého baletného diela. Otvorili sa mi ďalšie možnosti a tiež aj pohľad na toto dielo. Všimla som si, že vďaka štúdiu na konzervatóriu si začínam viac všímať balety nie len po obsahovej stránke, ale už aj vizuálnej, či technickej. Som zvedavá, aký ďalší balet si pre nás SND pripraví a s čím nás nabudúce prekvapí.