Skip to main content
Autor: Viliam Udič, 33 rokov, Bratislava

Buď aj Ty SMART a zdieľaj kreatívnu recenziu, ktorá sa Ti páči!

Londýnsky Tannhäuser ako túžba po novom živote


Romantický príbeh opery Tannhäuser rieši rozpor duchovnej podstaty lásky a zmyselnosti, askézy a materiálneho bohatstva. Rytier Tannhäuser, presýtený luxusom, sa zamýšľa nad svojím životom, ktorý, i keď v prítomnosti krásnej Venuše a jej nýmf, stráca zmysel. Wagnerov koncept stredovekej legendy s filozofickým pozadím tu naberá kontúry hudobnej drámy, ktorej princípy rozvedie skladateľ v nasledujúcich dielach, leitmotívy skicujú typologicko-charakterové ukotvenie postáv. 

Režijno-scénické prevedenie (réžia Tim Albery, scéna Michael Levine) sa opiera o symbolické prvky vykresľujúce interiérové (jaskyňa, zámok) aj exteriérové (okolitá krajina) prostredie. Jaskyňa Venuše je formovaná ako duplikát hlavnej divadelnej opony ROH. Červeno svietiacemu plátnu či kreatívne poňatej tanečnej choreografie nýmf, ktoré sa oddávajú sexuálnym orgiám (choreografia Jasmin Vardimon) predchádza obraz sediaceho Tannhäusera, ktorý hľadí do tmy a  rozjíma nad svojím životom. Zámok kráľovnej Alžbety je koncipovaný ako ruina s množstvom architektonických prvkov (piliere) či nábytku. Toto prevedenie stelesňuje stroskotaný život rytiera, jeho stratu seba samého, unavenosť z telesne bohatého, no duchovne prázdneho života. Pochmúrnej a zasneženej krajine dominuje zoschnutá vetvička, ktorá sa v samotnom závere inscenácie zmení na útly zelený strom ako symbol začiatku nového života. Charakterovo odlišné ženské postavy Venuše a Alžbety boli dizajnérom Jonom Morrellom diferencované aj kostýmovo. Venuša dostala čierny kostým, Alžbeta s bielymi šatami a modrým závojom evokuje prítomnosť Panny Márie, odpúšťajúcej a modliacej sa za hriešnikov. 

Na mnou navštívenej repríze sa stretlo kvalitné spevácke obsadenie. Tannhäusera, v ktorom sa bije povrchne žijúci človek s kajúcnikom, interpretoval nemecký tenorista Stefan Vinke. Po kondičnej stránke si dobre poradil s náročným partom, kovovo znejúcim hlasom odkryl kľúčové charakterové zákutia odvážneho, prosiaceho a milujúceho rytiera. Škoda technických problémov počas prvého dejstva v duete s Venušou, tiež vysoké tóny zneli príliš hranato a forsírovane. Venuša bola stelesnená lyrickým, mäkko znejúcim hlasom poľskej sopranistky Ewy Płonky. Tónová vyrovnanosť vokálneho aparátu jej zaručila aj znelosť tónov spodného registra v piánach. Najlepšou kreáciou večera sa stala Alžbeta v podaní nórskej sopranistky Lise Davidsen, disponujúcej  dramatickejším sopránom. Publiku spevácky prezentovala najhlbšie charakterové polohy svojej roly, jej technicky koncentrovaný, precízne modelovaný hlas znel farebne, kultivovane a muzikálne. Vzorová bola i jej spolupráca s dirigentom: presná koordinácia tempových a dynamických nuáns sa stala ukážkou profesionálnej muzikality. 

Orchester pod taktovkou britského dirigenta Alexandra Soddyho znel bez akýchkoľvek výhrad vynikajúco. Chúlostivé plechové nástroje sa vyznačovali bezchybnou intonačnou stabilitou aj v najnižších dynamických hladinách. Ukážkovou bola aj súčinnosť orchestrálneho telesa so zborom ROH (zbormajster William Spaulding). Dynamické zmeny ako subitá, crescendá, či diminuendá zneli a boli realizované v oboch telesách priam identicky. Často som nadobudol pocit pridávania či stišovania hlasitosti, akoby išlo o reprodukovanú hudbu. Taktiež jednotlivé hlasové pozície zboru zneli farebne homogénne. 

Kvalitné hudobné prevedenie aj nápadité stvárnenie príbehu posúvajú starú stredovekú legendu do polohy zdôraznených filozofických a morálnych hodnôt diela. Vymedzenie sa voči konvenciám a túžba po zmene či novosti sú kľúčovými pohnútkami Wagnerovho opusu. Vypredaná sála ROH zase odzrkadlila túžbu a záujem publika o hudbu Richarda Wagnera, samozrejme vo vysoko profesionálnom prevedení.