Óda na večný kolobeh života
Aktuálnu divadelnú sezónu otvorila Opera Slovenského národného divadla titulom Leoše Janáčka, Příhody lišky Bystroušky. Napriek svetovému renomé autora, ktorý je v zahraničí najhranejším českým operným skladateľom, je uvádzanie jeho diel na slovenských javiskách skôr výnimočnosťou než pravidlom. Storočnica svetovej premiéry recenzovaného titulu (Národné divadlo Brno, 1924) podnietila dramaturgiu uviesť toto operné dielo aj v SND.
Po realisticky vykreslených mravno-spoločenských či osobnostných krízach v operách Její pastorkyňa a Káťa Kabanová sa Janáček v Bystrouške sústreďuje na prírodu, na morálnosť zvieracieho aj ľudského bytia. Dielo oscilujúce medzi romantickou rozprávkou a ironicky korenenou groteskou, komponované na princípe nápevkoch vychádzajúcich z ľudskej reči, je inšpirované novinovým románom Líška Bystrouška od Rudolfa Těsnohlídka. Svet zvierat a lesné prostredie umožnili Janáčkovi aplikovať do partitúry rytmickú pregnantnosť, melodickú svojskosť, aj inštrumentačnú originalitu popretkávanú modálnou harmóniou.
Režijno-scénický koncept slovenskej režisérky Slávy Daubnerovej konkrétne vykresľuje prírodné scenérie lesa aj ľudské či zvieracie obydlia. Využitie javiskovej točne umožňuje nielen kontinuálne prelínanie jednotlivých scén, ale symbolicky demonštruje kolobeh stále plynúceho života. Kostýmy Terezy Kopeckej od zvieracích kožušín až po módny štýl dvadsiatych rokov minulého storočia podčiarkujú pestrosť, pôvabnosť a pôsobivosť vizuálneho prevedenia. Čiastočne mätúce, najmä pre menej skúsenú časť publika, môže byť rovnaký odev pre zdvojené postavy.
V úlohe Bystroušky sa na recenzovanej repríze predstavila sopranistka Adriana Kučerová. Pohyblivosťou hlasu, precíznou artikuláciou a dynamickými odtieňmi korektne stelesnila špecifiká Janáčkovej vokálnej melodiky založenej na krátkych motívoch s dramatickým potenciálom. Zároveň sa sopranistka preukázala znelou a intonačne stabilnou vysokou polohou, spodné tóny rozsahu v kombinácii s orchestrom boli menej počuteľné. Za výkonom titulnej postavy nezaostávala ani Jana Kurucová ako Zlatohřbítek. Jej zvučný a šťavnatý hlas si poradil s hutným hudobným sprievodom. Kurucovej prejav bol herecky precízny, uveriteľný a spevácky koncentrovaný. S Kučerovou vystupovali na javisku po dramatickej aj hudobnej stránke strhujúco. Čarovne znel ich milostný duet. Svatopluk Sem interpretoval postavu Revírnika medene zafarbeným barytónom s mäkkou vysokou polohou, jeho výkon sa vyznačoval pútavými dynamickými kontrastami a rytmickou precíznosťou. Ondrej Šaling v úlohách Rechtora a Komára pôsobil herecky i vokálne isto. Jeho zvučný i keď ostrejšie sfarbený tenor znel prenikavo, rytmicky koncentrovane a intonačne stabilne. V postavách Farára a Jazveca sa predstavil Michal Onufer. Medeným a zaobleným basom s dôrazom na legáto a mäkkosť tónu stelesnil farára ako reprezentanta morálnych hodnôt.
Hudobné naštudovanie Juraja Valčuhu nasmerovalo hudobnú zložku diela k ideálnej janáčkovskej interpretácii. Artikulačná precíznosť, farebná podmanivosť, tempová dôslednosť a napokon rytmická presnosť sú kľúčovými atribútmi pre interpretáciu skladateľovho diela. Počas recenzovaného predstavenia boli počuteľné len minimálne rytmické nepresnosti v nástupoch či v jednotlivých rytmických štruktúrach. Zbor Opery SND pod vedením Zuzany Kadlčíkovej obohatili členovia Bratislavského chlapčenského zboru, obe telesá presvedčivou intonáciou, hlasovou vyrovnanosťou a sviežim tempom prispeli ku kvalite naštudovania.
Nové uvedenie Příhod lišky Bystroušky neneguje mágiu a rozprávkovú čarovnosť príbehu. Zároveň umocňuje hodnotové princípy, akými sú sloboda, morálne hodnoty, zápas o vlastnú existenciu či idea večného kolobehu života. Bratislavské prevedenie tejto opery nerobí z Janáčka falošného romantizujúceho rozprávkara pre deti. Naopak, predstavuje nám ho ako veľkého dramatika so zmyslom pre jedinečné hudobné stvárnenie.
recenzované predstavenie: 27. 9. 2024