Káťa Kabanová ako kvalitný predskokan festivalu Janáček Brno 2026
Medzinárodný hudobný a operný festival Janáček Brno sa etabloval ako európsky uznávané podujatie, ktorého cieľom je priniesť do moravskej metropoly atmosféru svetového divadelníctva. Ambíciou jubilejného desiateho ročníka, ktorý sa bude konať na jeseň 2026, je uviesť všetky operné tituly Leoša Janáčka. V aktuálnej sezóne majú diváci možnosť v rámci predfestivalových predstavení vidieť inscenácie Osud či Káťa Kabanová.
Jednou z múz, ktoré ovplyvňovali a inšpirovali kompozičnú činnosť Leoša Janáčka, bola láska k ruskej kultúre. Spolok v Brne, ktorému Janáček aj predsedal, mal za úlohu prezentovať ruskú kultúru, životný štýl, jazyk či literatúru. Divadelná hra Búrka Alexandra Ostrovského sa stala inšpiratívnym východiskom pre tvorbu Janáčkovej lyrickej drámy Káťa Kabanová. Druhou skladateľovou múzou bola Kamila Stösslová, ktorú vo svojich dielach priam stelesňoval. Výnimkou nie je ani recenzovaný operný titul, kde sa hlavná hrdinka pokúša oslobodiť od zväzujúcich noriem vtedajšej etikety.
Na dosky Opery Národného divadla Brno sa opätovne vrátila inscenácia svetovo uznávaného kanadského režiséra Roberta Carsena, pôvodne vytvorená pre Flámsku operu v roku 2004 a v Brne naštudovaná v sezóne 2016/2017. Minimalistický režijný koncept sa opiera o prácu so svetlami a akcentáciu vody ako ústredného symbolického prvku. Pohyb po zatopenom pódiu bol protagonistom umožnený len po drevených doskách, ktoré počas predstavenia menili svoje usporiadanie. Práve tieto dva elementy metaforicky tlmočia nielen rieku Volgu, ale hlavne utopenie sa society v spoločenských konvenciách. Popri symbolickej plní voda aj estetickú funkciu, jej osvetlené pohyby vytvárajú ornamenty na zadnom horizonte. Zvlášť dojímavým okamihom bol záverečný duet Káte a Borisa, ktorí akoby stáli na opačných brehoch rieky a posielali si pozdravy po hladine. Boli k sebe fyzicky blízko, no ich láska sa vzďaľovala.
V titulnej postave sa predstavila Kateřina Kněžíková, ktorá ako Káťa slávila úspechy na viacerých významných zahraničných scénach, v českom prostredí však debutovala. Hereckou oddanosťou čitateľne tlmočila psychologické roviny ubolenej aj odhodlanej, nebojácnej i zúfalej hrdinky. Podobne autenticky demonštroval tieto citové rozpoloženia aj Kněžíkovej vokálny prejav. Vo vypätých emočných okamihoch znela presvedčivo, intonačne suverénne a s dostatočne dramatickým timbrom. Rovnako i slovenský tenorista Peter Berger ako Boris Grigorjevič bol herecky presvedčivý, vokálne precízny, bez problémov si poradil aj s hutným zvukom orchestra. Vo vysokých polohách mal jeho tón nosnosť, intonačnú stabilitu a zvukovú objemnosť. Šťavnatým hlasom interpretovala Varvaru česká mezzosopranistka Václava Krejčí Housková. S Kateřinou Kněžíkovou vytvorili emočne kontrastné a zvukovo veľmi kompaktné duo. Houskovej priam šibalské nuansy odľahčovali napätú dejovú atmosféru. Jej hlas mal potrebný zvukový diapazón a výraznú dynamickú intenzitu. Protagonistke nemožno uprieť ani artikulačnú precíznosť prejavu. Taliansky tenorista Gianluco Zampieri ako Tichon sa prezentoval zmyslom pre legato, zaoblenosťou tónu i jeho dramatickou nosnosťou. Postavu nevykreslil ako grobiana, ale ako Kátinho milujúceho manžela, ktorý nevie ochrániť vlastnú ženu. Mezzosopranistka Jana Hrochová prostredníctvom studeného, jasného a pevného tónu priam stelesnila Kabanichinu nekompromisnosť, chlad a zásadovosť.
Za dirigentský pult sa postavil slovenský dirigent Ondrej Olos, ktorý je zároveň autorom hudobného naštudovania. Orchester prezentoval zmysel pre detailnú prácu, bohatstvo dynamickej škály i rytmickú precíznosť. Absentovala však zvuková húževnatosť, jasnejšie vykreslenie kontrastov, žiadala by sa výraznejšia dravosť a strhujúcosť.
Februárový takmer vypredaný večer dokázal, že o hudbu moravského velikána má záujem nielen umelecká a odborná obec, ale aj samotní obyvatelia regiónu. Ak budeme recenzované predstavenie Káte Kabanovej vnímať ako predskokana pripravovaného festivalu, čakajú nás večery plné režijnej kreativity, ale hlavne kvalitného interpretačného umenia.