Interpretačne solídna rozlúčka s bratislavským Donom Carlom
Prelom novembra a decembra v Opere Slovenského národného divadla patril rozlúčke s Verdiho dramatickým opusom Don Carlo. Po takmer piatich rokoch od premiéry v roku 2018 sa vedenie súboru rozhodlo tento titul stiahnuť z repertoáru. Recenzovaná derniéra bola zároveň venovaná dlhoročnej sólistke SND, Magdaléne Blahušiakovej.
Don Carlo, dráma opierajúca sa historický príbeh zo 16. storočia, je osviežená ambíciou skladateľa zachytiť hudobnými prostriedkami psychológiu charakterovo nejednoznačných postáv. Akcentovaním štýlových princípov francúzskej grand opery spadá do záverečného kompozičného obdobia Giuseppe Verdiho. Divadelne silné libreto inšpirované Schillerovou rovnomennou divadelnou hrou kreuje v kontinuite so skladateľovým kompozičným majstrovstvom veľkolepý hudobno-dramatický opus.
Režijno-scénografický minimalistický koncept slovinského umelca Diega de Breu sa sústreďuje na prevažne svetelný dizajn vykresľujúci dejové situácie či podčiarkujúci charakterové odtiene protagonistov. Pomerne funkčný, hoci statický vizuál sa však nestal zárukou rýchlejších konštrukčných javiskových premien, ktoré by zmiernili pocit zdĺhavosti časovo rozmerného diela.
Titulnú postavu Dona Carla interpretoval Pavol Bršlík. Hereckým zanietením, precíznym vokálnym prejavom s intonačnou stabilitou a vyrovnanými registrami znel aj vo vyšších dramatických polohách zaoblene. Kvalitu svojho speváckeho umenia potvrdil Daniel Čapkovič ako Rodrigo, markíz Posa. Dôsledne vyartikulovaný, registrovo vyrovnaný, dynamicky podmanivý prejav so zmyslom pre klenutú frázu poskytol skutočný poslucháčsky zážitok. Jolana Fogašová bola emočne výraznou Elisabettou. Jej hlas pekne vynikol v pomalých melodických líniách s nižšou dynamickou intenzitou. Vo vypätých situáciách však estetickú hodnotu prejavu oklieštilo nadmerné vibráto a neznelá, priam parlandová spodná poloha. Nedostatočnou vokálnou kreativitou bola poznačená princezná Eboli interpretovaná poľskou mezzosopranistkou Goshou Kowalinskou. Jej kreácie pôsobili stroho, forsírovane a bez farebných i dynamických nuáns. Peter Mikuláš sa predstavil ako kráľ Filip. Kvalitný herecký výstup a emočne nasýtená interpretácia utrpeli slabšou zvučnosťou hlasu. Jozef Benci interpretoval Veľkého inkvizítora intonačne precízne, zvukovo kompaktne, s komfortne znejúcou vysokou polohou.
Taktovka medzinárodne etablovaného Juraja Valčuhu umocnila kvalitné pôvodné hudobné naštudovanie Martina Leginusa. Umelec s výraznou a nápaditou muzikalitou predstavil inštrumentálnu zložku opery ako pestrú mozaiku dynamických či farebných polôh. K tejto skutočnosti určite dopomohla sekcia dychových nástrojov s pevne ukotvenou intonáciou, zvukovou vyrovnanosťou a rytmickou precíznosťou. Zbor pod taktovkou Zuzany Kadlčíkovej pohotovo reagoval na dirigentove veľmi čitateľné gestá. S výnimkou niekoľkých miest, keď boli v sopránovej sekcii počuteľné ostrejšie hlasy, pôsobil zbor timbrovo pomerne vyrovnane.
Don Carlo v kvalitnom speváckom obsadení so strhujúcim tlmočením Verdiho hudby sa môže prezentovať ako zaujímavý celovečerný opus, ktorý očarí aj neskúseného diváka. Bratislavské publikum sa s týmto veľkolepým dielom rozlúčilo plne vypredanou sálou a kvalitatívne solídnou interpretáciou.