Bratislavská Turandot ako symbióza kvalitných interpretačných výkonov
Opera inšpirovaná staročínskou rozprávkou, plná symboliky a zhmotnená v hudobnej partitúre priam impresionistického koloritu, nepopiera autorovu ukotvenosť v tradícii talianskeho vokálneho umenia. Popritom však zúročuje aj Pucciniho inštrumentálne majstrovstvo okorenené exotickými tónovými systémami a vypovedá – na talianske pomery – o prelomovom harmonickom myslení.
Dielo koncipované ako monumentálna maľba s veľkým zborom nadobudlo v režijno-výtvarnom prístupe Jozefa Bednárika, Vladimíra Čápa a Ľudmily Várossovej priam grandiózny akcent. Zmysel pre detail ukotvený vo vzťahu k tradíciám vzdialených exotík a mystike sa pretavili do strhujúceho, na dekoratívne prvky bohatého vizuálu.
Kvalitný výkon skúsenej Maidy Hundeling v titulnej postave Turandot je už v SND do určitej miery rutinou. Aj tentokrát spievala vo výbornej kondícii, znela mimoriadne sviežo, koncentrovane, technicky suverénne. Jej ľadový dramatický soprán v dobrom slova zmysle priam mrazil po tele. Michal Lehotský v postave Calafa je ďalším „ostrieľaným“ protagonistom tejto inscenácie. Vokálnou spoľahlivosťou, intonačnou suverenitou a hereckou precíznosťou sa stal rovnocenným partnerom roly Turandot. Debutantkou večera bola Adriana Kučerová ako Liù. V tejto emocionálne vrstevnatej postave sopranistka v plnej miere uplatnila svoju muzikalitu a spevácke majstrovstvo, ktorého korunou sú technicky vzorové, znelé piána vo vysokej polohe. Jej poňatie postavy bolo výsostne lyrické, pričom najmä z árie Liù z prvého dejstva (Signore ascolta) spoločne s orchestrom vykreovala emotívny, homogénne znejúci celok. Mystiku Turandot, hrdinstvo Calafa a útrapy Liù striedajú traja ministri Ping, Pang, Pong, stvárnení bratislavskému publiku dobre známymi interpretmi, Danielom Čapkovičom, Ondrejom Šalingom a Tomášom Juhásom. Ich komediálne vkusné herectvo aj tempová a rytmická korektnosť sa spolupodieľali na pozitívnom vyznení predstavenia.
Za dirigentský pult sa v tejto inscenácii po prvýkrát postavil slovenský umelec svetového renomé, Juraj Valčuha. Zmenou oproti pôvodnému riešeniu Ondreja Lenárda, ktorého sa držali i jeho nástupcovia, bolo presunutie sekcie plechových dychových nástrojov z bočných strán javiska do zákulisia. Týmto krokom docielil Valčuha kompaktnosť súzvuku vokálneho a inštrumentálneho aparátu v mäkko znejúcom a zároveň bravúrnom forte. Zaujímavo vyzneli aj fanfárové motívy ohlasujúce sa v zákulisí, s následnou reakciou orchestrálneho telesa v závere tretieho dejstva. Dirigent svojím muzikálnym prístupom docielil výrazovú ucelenosť, artikulačnú exaktnosť, aj široký dynamický kolorit od mystických pián po priam veľkolepé forte. Zvukovo kompaktný, farebne bohatý a dynamicky živelný zbor pod vedením Zuzany Kadlčíkovej suverénne, s rytmickou presnosťou a tempovou istotou tlmočil jednotlivé dejové situácie.
Pucciniho Turandot premostila aktuálnu sezónu Opery SND: v septembri 2022 ju ňou súbor podobne kvalitným výkonom otvoril, v máji 2023 ňou vstupuje do finále. Pointa je zreteľná: aj napriek pokročilému veku je Bednárikova inscenácia v prípade harmonickej interpretačnej symbiózy stále strhujúcim a očarujúcim titulom.
Recenziu si môžete vypočuť v rozhlasovom spracovaní, ktoré bolo odvysielané v premiére 2. 6. 2023 na Rádiu Devín: https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/328070/divadelna-recenzia-zaver-divadelnej-sezony-v-opere-snd