Mojžiš – stále živé posolstvo
Koncom októbra predstavilo Divadlo Nová scéna divákom autorský muzikál Mojžiš. V súčasnej adaptácii kultového príbehu sa autori snažia zachytiť problémy ľudí, ktoré naprieč dobami ostávajú rovnaké aj dnes – medzi nimi napríklad snaha o poznanie osobnej identity, nádej, viera či sloboda. Nie nadarmo sa hovorí, že všetky príbehy sú už dávno napísané v Biblii – príbeh egyptského princa Mojžiša je a aj vždy bude relevantným k dnešnému dianiu.
Aj napriek tomu, že príbeh je svojou podstatou historickým, autori sa muzikálu rozhodli dať nádych modernej doby. Inscenačný tím tak spoločnými silami poskladal dokopy pôsobivú mozaiku, v ktorej si všetko našlo svoje miesto – trocha moderného, trocha klasického, inšpirovaného aj úplne originálneho. Za zmienku stojí aj spomenúť, že spracovaním Mojžiša nadviazalo divadlo na svoje dve predchádzajúce inscenácie s biblickou tematikou – a to na muzikály František z Assisi a Jozef a jeho červený plášť.
Hoci je príbeh Mojžiša už všeobecne známym a obľúbeným, autori sa neboja pridať do dejových liniek aj kúsok vlastného, napríklad nový pohľad na postavu princeznej – Mojžišovej adoptívnej matky, ktorá dostáva v spracovaní osviežujúco novú úlohu. To isté sa dá povedať aj o Mojžišovej sestre Miriam, ktorá vnáša do deja svoj zaujímavý interný konflikt, zameraný predovšetkým na jej presvedčenie o nutnosti boja za spravodlivosť.
Režisér, Patrik Vyskočil, ktorý je zároveň spoluautorom námetu, konceptu, libreta i hudby, v bulletine uvádza, že k výberu tohto príbehu na muzikálové spracovanie ho inšpirovala najmä aktuálna situácia vo svete. Hlavným zámerom tvorivého tímu bolo vyzdvihnutie paralel medzi dobou vtedajšou aj dnešnou, z pohľadu svetového diania aj nášho osobného života.
Nové spracovanie Mojžiša ponúka divákovi naraz dokonca niekoľko myšlienok, ktoré podčiarkujú jeho nadčasovosť, no čiastočne nadobúdam dojem, že autori sami nevedeli na čo sa vlastne najviac zamerať. Niektorým aspektom predstavenia chýbala spoľahlivá dramaturgická ruka – alebo aj inak povedané – práve tu by bolo na mieste uplatniť anglický hovorový výraz „kill your darlings“ („pozabíjaj svoje zlatíčka“), ktorá by autorom pripomenul, aby zvážili a identifikovali, čo je naozaj dôležité a čo už je možno navyše, hoci sa im to páči.
Spracovať kultové príbehy do modernej podoby patrí s pochopením medzi komplikované, ale rovnako aj veľmi subjektívne hodnotené formy adaptácie. Očividným dôvodom bude, samozrejme, rozdiel v očakávaniach publika a jeho jednotlivé pochopenia pre modernú adaptáciu. Autori nám dali na svoje rozhodnutie opodstatnený a pochopiteľný dôvod, napriek tomu sa ho priebehom predstavenia často nedržia. Niektoré scénografické komponenty či kostýmy pôsobia miestami vytiahnuté z diania a svojím spôsobom uberajú inscenácii na jej historickej podstate – čo robia SWAT jednotky v starovekom Egypte? Je potrebné podotknúť, že v niektorých prípadoch by to mohlo fungovať, to by sa však predstavenie ako také muselo viac venovať satirickým zobrazeniam situácie.
Aj napriek slabším libretám, ktoré trpia najmä absenciou mimojaviskového hitu, je inscenácia veľmi silná po tanečnej stránke (vytvorený ľudský horiaci ker je príkladnou ukážkou), všetky choreografie Ladislava Cmoreja a Miroslava Figuru si udržujú atmosféru.
Kontradikciou k tomu patrí napríklad rozdelenie Červeného mora, ktoré dopadlo trocha plocho (pričom práve táto udalosť medzi najznámejšie a aj najvýznamnejšie z celého príbehu), akoby jej nebol venovaný dostatok pozornosti od autorov).
Aj napriek svojim chybám však ostáva muzikál Mojžiš originálnym dielom, ktoré sa snaží divákovi poukázať na ústavné opakovanie sa histórie a pripomína mu, že hlavne v tých najťažších časoch sú jednota, nádej a viera v krajší zajtrajšok tými na