Svet na krku
Zem, kde nezostala už ani kvapka,
kde lístie už dávno sa obrátilo na prach.
Tam je srdca môjho hrobka.
Tam je zem, z ktorej stal sa vrah.
Pi!
Pi!
Pi!
Pi!
Pi!
Pi!
Pi, kým nezabiješ tú púšť v tvojom hrdle!
Ja sa nebojím, pozerám sa iba vpred!
Nikoho z môjho domova už niet…
Ja sa nebojím, pozerám sa iba vpred!
Sveta nového už som našla stred.
Pi!
Pi!
Pi!
Pi!
Pi!
Pi, kým ešte môžeš.
Svet svoj na hrudi mám.
Svet s červenou hlavičkou.
Svet, čo ti povie: Neboj sa, máme to v malíčku!
Svet, s ktorým mám ešte stále nádej, aj keď len maličkú.
Pi!
Pi!
Pi!
Pi!
Pi, kým máš ešte čo!
Môj lov na život sa reálnym stáva.
Vôkol mňa ľudí neznámych sú stáda.
Zvládnem túto výpravu sama?
To sa dievčatám, čo chodia samé, stáva,
že ich chytí ruka dravá…
Pi!
Pi!
Pi!
Pi, kým máš ešte čas!
Doľava či doprava?
Kam ma zavedie moja výprava?
A čo ak uspejem? Čo potom?
Budem ešte stále sama?
Pi!
Pi!
Pi, kým to všetko nerozdáš!
Keď neviem, kto som ja, ako ti mám povedať, kto si ty?
V tvojich očiach vidím prosbu, ktorá ma páli.
Pomôžem ti, budem, kto chceš, zahltím ti dieru v hrudi,
lebo vidím, že ako ja, aj ty si človek, čo blúdi.
Pi!
Pi, kým sa ti všetko minie!
Odídeme spolu na Mesiac.
Aj keď sa nevyznám v takých veciach,
som tá, čo chceš.
Ale veď to ty predsa vieš.
Pi, kým ti vodu niekto nezoberie!
Splním ti všetky sny,
všetko, čo ti vidím na očiach.
Čo sa ale stane, keď sa sny skončia?
Keď oči otvoríš a zistím, že zase neviem, kto som?
Pi, lebo už iba kvapku máš!
Ale čo moja výprava?
Doľava alebo doprava?
Záleží na tom? Že čo bude potom?
Môj svet je prázdny,
už ani kvapky niet.
A predsa počujem zvuk ľúbostný, krásny pre moju dušu hluchú.
Žeby predsa?
Žeby predsa som to zvládla a našla vodu suchú?
Ach nie, to len dievča bez mena prechádza sa
a vlastnými slzami kropí zem mokrú.