Cesta do neznáma
Divadelná inscenácia Činohry SND Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais na motívy Maupassantových poviedok v réžii Michala Vajdičku prináša na javisko témy, ktoré sú v súčasnom európskom kontexte mimoriadne aktuálne – migrácia, hľadanie identity a vojna. Dej je zasadený do obdobia francúzsko‑pruskej vojny, no univerzálne sa vzťahuje aj na dnešok. Ústredným priestorom deja je vlak, ktorý sa stáva metaforou tranzitného stavu človeka – medzi minulosťou a budúcnosťou, stratou a nádejou. V rámci vlaku sa odohrávajú viaceré nadčasové príbehy s hlbokým posolstvom aj pre dnešnú spoločnosť.
Režisér so scénografom Pavlom Andraškom zvolil strohú scénografiu – otvorený dobový vagón s vlakovými kupé. Ozývajúci sa zvuk kolies vlaku spoločne s projekciou ubiehajúcej krajiny za oknami evokuje jeho skutočný pohyb. Uzavretý priestor vagóna, kde sa postavy z viacerých Maupassantových poviedok v rovnako dobových kostýmoch Kataríny Hollej stretávajú, umocňuje napätie, ktoré medzi nimi postupne vzniká. Ich osudy sa prelínajú, dopĺňajú a vytvárajú kompaktný dramatický celok sprevádzaný emotívnou hudbou Michala Novinského.
Postava, ktorá celý príbeh a postavy z rôznych spoločenských vrstiev vzájomne prepája je prostitútka Guľôčka (Rebeka Poláková). Do ich života vstupuje vo výraznej scéne, kedy ponúka všetkým spolucestujúcim jedlo. Cesta je už totiž pridlhá a jej spolucestujúci už pociťujú hlad, ktorý nemajú čím zahnať. Mnohí ho však od nej pre jej profesiu odmietajú, no rodina Pána Rolanda (Jozef Vajda) sa ňou nechá výdatne pohostiť a na jej jedle si pochutí.
Režisér po celý čas pracuje s princípom opakovania – napríklad séria opakujúcej sa scény končiacej sa zakaždým výkrikom postavy chromého muža Cornudeta (Alexander Bárta) a jeho pádom na zem, zobrazenej vždy z perspektívy iných postáv, opakujúce sa pohyby, vtipy a podobne. Dialógy postáv a humoristické momenty odľahčujú vážnu tému úniku pred vojnou. Postavy sú realistické, nie čiernobiele a postupne odhaľujú svoje pravé tváre. Spočiatku sa prejavovali len v náznakoch. Viac či menej dobre nasadené masky im však definitívne strhne nečakané zastavenie vlaku, ktoré ohrozí ich plány a spustí krutý boj o prežitie – vo vonkajšom svete aj v ich vnútri. Pre svoju záchranu zahadzujú zábrany a neváhajú zraňovať druhých, hoci tým ubližujú aj sami sebe. Pán Roland (Jozef Vajda) tlačí na Guľočku, aby sa „postarala“ o pruských dôstojníkov a vlak mohol pokračovať. Jeho synovia Pierre (Ľuboš Kostelný) a mladší Jean (Milan Ondrík) – chorobný hráč, ktorý cestuje aj s dcérou Constance (Matilda Popaďáková), no počas cesty sa jej len málo venuje – medzi sebou umocňujú žiarlivostný boj, pričom ich mama Louise Rolandová (Zdena Studenková) odhaľuje tajomstvo o skutočnom otcovi prvorodeného syna Pierra. Chromý muž Cornudet stráca chuť žiť, avšak jeho prejav tragikomicky dotvára miestami až grotesknú atmosféru situácií, v ktorých sa ho Miss Harriet (Anežka Petrová), snaží svojou láskou k blížnemu zachrániť. Grófka de Bréville (Diana Mórová) priznáva nenávisť k svojmu manželovi Grófovi de Bréville (Tomáš Maštalír).
Herecké výkony sú presvedčivé a výrazovo bohaté, pričom každý z interpretov presne vystihuje hĺbku svojej postavy – od jemných psychologických nuáns až po výrazné dramatické i komické momenty, ktoré spoločne vytvárajú plastický a autentický obraz ľudských charakterov a vzťahov.
Vlak sa napokon dáva opäť do pohybu. Obrovská úľava postáv a ich šťastie však netrvá dlho – pokračovanie v ceste si vyžiadalo svoju daň. Počas zastavenia z vlaku vystúpila malá Constance, aby sa mohla hrať na snehu. Vystúpil však aj násilnícky Pruský dôstojník (Gregor Hološka) a ani jeden z nich sa do vlaku už nevrátil. Nečakaný dramatický zvrat ponecháva inscenácii otvorený záver a diváci si môžu, tak ako aj postavy, len s obavami domýšľať osud nevinného dievčatka a zostáva im len dúfať, že dôstojník jej neublíži.
Inscenácia je aktuálna a citlivo reflektuje osudy rôznych spoločenských vrstiev počas vojny – dejinnej i osobnej, ktorá sa odohráva v každom človeku zápasiacom so svojím osudom. Každá postava, hoci reprezentuje určitú vrstvu 2. polovice 19. storočia vo Francúzsku, sa stáva symbolom spoločnosti, v ktorej žijeme aj my dnes – symbolom vlaku, v ktorom pomyslene cestujeme s ostatnými spolucestujúcimi do neznáma