Putin dorazil do Brna
Divadlo Líšeň uviedlo 12. apríla 2023 reprízu inscenácie Putin lyžuje. Ako prvý mi udrel do očí vojenský stan, ktorý bol postavený na Moravskom námestí v Brne, kúsok od sochy Jošta Luxemburského. Všade navôkol boli transparenty a propagačné materiály inscenácie. Nebudem klamať, zaujal ma najmä jej názov. Prečo Putin lyžuje? Vznikla inscenácia ako reakcia na vojnovú agresiu, ktorá začala pred viac ako rokom na Ukrajine?
Asi prvýkrát v živote som bola vo vojenskom stane. Bolo chladno a fúkal silný vietor otriasajúci plachtami, ktoré nás obklopovali. Intenzívny zvuk vetra spôsobil stlmenie ostatných zvukov z námestia a vytvoril autentickú atmosféru. Na začiatku nám oznámili, že inscenácia vznikla na motívy textov zavraždenej ruskej novinárky Anny Politkovskej. Počas predstavenia samotná režisérka, spoluzakladateľka Divadla Líšeň, Pavla Dombrovská čítala konkrétne pasáže z knihy Ruský denník, vytvorenej z Politkovskej denníkových záznamov, ktoré si viedla od decembra 2003 do augusta 2005. Kniha obsahuje sled udalostí v Rusku za čias Putinovho druhého volebného obdobia. Na pomyselnom javisku sme popri tom mohli sledovať tieto udalosti stvárňované dvoma hercami. Luděk Vémola, spoluzakladateľ Divadla Líšeň, a Štěpán Vémola predviedli bábkovo-činoherné predstavenie sprevádzané hudbou plnou ruských a čečenských ľudových piesní v úprave Tomáša Vtípila. Ústredným bodom scény bol pomaly sa rozpadávajúci masívny stôl. Práve on mal zrejme symbolizovať ruskú veľmoc, ktorá sa z posledných síl snaží opäť povstať. Úvodnou scénou bol výjav postáv Lenina a Stalina, ktorí sa snažia zasadiť svoje totalitné myšlienky do hlavy mladého a nádejného politika Putina. Zaujímavosťou je, že Putinov starý otec bol vraj Leninovým a aj Stalinovým kuchárom. Všetky tri postavy boli stvárnené ako hierarchicky usporiadané ruské matriošky a herci ich vodili zospodu. Už samotné animovanie malo komický účinok. Herci okrem bábok pracovali aj s rôznymi rekvizitami, z nich pre mňa najpôsobivejšou sa stal propán-butánový horák, ktorý herci používali na zapaľovanie rôznych vecí priamo na javisku. Obzvlášť sugestívne bolo využitie veľkého zrkadla, ktoré herci vytočili smerom na divákov počas toho, ako sa rozoberal útok na moskovské divadlo na Dubrovke. V tej chvíli sa stala situácia teroristického útoku na divákov v divadle omnoho osobnejšou a precítenejšou. Účinný bol aj svetelný dizajn, ktorý dodával jednotlivým scénam správnu atmosféru. Čitateľka knižných úryvkov bola po celý čas pod lampou v prítmí, zatiaľ čo herci pracovali vo svetle striedavých reflektorov. Práca osvetľovača bola aj v tomto prípade výnimočne dôležitá. Inscenačný tím využil aj projektor, pomocou ktorého sa nad hlavami hercov premietali rôzne štatistiky z práve predvádzaných udalostí, napríklad počet mŕtvych. Herci efektívne využívali aj okná a dvere stanu, cez ktoré v prípade potreby prechádzali alebo niečo demonštrovali.
Záverečný šok som pocítila, keď na konci predstavenia spomenuli, že inscenáciu hrajú už trinásť rokov. Režisérka nad ňou začala premýšľať už v roku 2006, keď sa dozvedela o osude Anny Politkovskej. Spomínaná ruská novinárka, spisovateľka a politická aktivistka s ukrajinskými koreňmi, ktorá bola odporkyňou prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a kritičkou ruského postupu počas druhej čečenskej vojny, bola 7. októbra 2006, v deň Putinových 54. narodenín, zastrelená vo výťahu neďaleko svojho bytu v Moskve. Objednávateľ jej vraždy, samozrejme, nebol odhalený. Odvtedy prešlo sedemnásť rokov a v Rusku sa vývoj politickej situácie nijako nezlepšil. Práve v časoch aktuálnej vojny na Ukrajine sa inscenácia stala až mrazivo aktuálnou. Nie, nebola vytvorená ako reakcia na súčasnú vojnovú agresiu. Vznikla ako reakcia na udalosti, ktoré sa odohrali dávno pred ňou. Skorumpované voľby, teroristické útoky, nesloboda tlače, praktiky ruskej federálnej služby bezpečnosti, či samotná autokracia... A čo na to všetko Putin? Asi lyžuje...