Fedor z krajiny mala
Na ôsmom ročníku festivalu bábkového divadla Virvar v Košiciach sa podarilo hercom zo žilinského Divadla na hojdačke zaplniť átrium Bábkového divadla v Košiciach smiechom. Autorská rozprávka Mateja Feldbauera má okrem humoru a pekných bábok aj veľmi dôležitý odkaz, na ktorý by nemali zabúdať malí ani veľkí.
Na začiatku príbehu je „včelológ“ Fedor, ktorý nám chce vyrozprávať, ako sa k svojej práci dostal. Spolu s Fedorom sa vraciame do doby, keď sa všetkého bál tak veľmi, že si želal, aby bol celkom maličký. Toto prianie sa mu splní a my sa spolu s hlavnou postavou zmenšíme, až sme maličkí ako mravce - jednoduchá a dobre prehľadná scéna v podobe dlhšieho stola s niekoľkými posuvnými steblami trávy sa mení na cestu za novým dobrodružstvom. Scénografia v tomto diele potvrdzuje, že v jednoduchosti je krása. Vďaka nenáročnej scéne, ktorú vytvoril Dominik Marius Javor, vyniknú bábky. Ide o priamo animované bábky (manekýnov) so šikovným patentom na držiaku, prostredníctvom ktorého môže animátor nenápadne hýbať ústami postavy. Bábkam nechýba ani farebnosť a zreteľný výraz v tvári, podľa ktorého už možno tušiť, aký charakter bude postava mať. Majú rôzne veľkosti a ich textúra je tvorená zošitými kusmi látok z rôznorodých materiálov a vzorov. Pre publikum sú pútavé a veľmi sympatické, jednoducho, vie sa vcítiť do ich situácie.
No čo by boli bábky bez bábkohercov? Róbert Máťuš ako Fedor a Simon Fico ako Mravec, a ostatné postavy, vytvorili dobrodružnú atmosféru. Pre mňa ako pre diváčku nie je nič krajšie, než vidieť hercov, ktorí si hranie naozaj užívajú. Veď predsa, herec „sa musí hrať“. Spomínaní herci sú napohľad úplne rozdielni, no ich nadšenie pre remeslo je rovnako veľké a srdečné. Práve vďaka tomu, že do bábok vložili skvelú enegiu, sme boli všetci ochotní uveriť, že všetko z toho, čo vidíme, sa naozaj aj deje.
Ryšavý Fedor sa skamaráti s Mravcom a spolu sa vydajú hľadať Vedmu - včeliu kráľovnú, ktorá ako jediná vie vrátiť Fedora do pôvodnej veľkosti. Počas putovania je možné vidieť charaktery postáv. Zatiaľ čo Fedor je veselý a svoje putovanie sprevádza milými chytľavými pesničkami, Mravec je frfľoš, ktorému sa zdajú jeho piesne otravné, no napriek tomu pokladá Fedora za svojho ľudského priateľa a počas celej cesty mu pomáha. Spolu sa ubránia zlomyseľnému potkanovi, mocnému pavúkovi, všiam, a prejsť cez lúku im pomôže aj lúčny koník, alebo teda „lúčny expres“. Dokonca sa im podarí utiecť aj červeným mravcom. Po všetkých týchto úskaliach sa konečne dostanú k úľu, kde sa stretnú s Vedmou. Tá Fedora premení naspäť na človeka, ten však musí sľúbiť, že bude dávať pozor na včely a chrániť všetky lúčne tvory.
Táto inscenácia malých divákov učí, a tým veľkým zase pripomína, že je dôležité chrániť prírodu okolo seba. Kladie dôraz na význam včiel a ich miesto medzi nami. A čo je hlavné, učí nás, že svoj strach treba vždy prekonať. Lebo nikdy nevieme, o čo kvôli strachu môžeme prísť.