Z benátskeho kanálu
Že Česi to s rozprávkami vedia, to je všeobecne známe. A nemusia byť len o čertoch alebo nebojácnych šuhajoch. Pokojne to môže byť napríklad aj rozprávka o ,,umanutej“ princeznej žijúcej v Benátkach. A presne o takejto princeznej urobilo plzenské divadlo ALFA bábkovú inscenáciu.
Nie vždy musí byť hrdinom princ. Sem-tam to môže byť aj naopak. Víla zakľaje princa, stiahne ho do benátskych kanálov a teraz si ho zachraňujte. No stačí, že si jedna princezná niečo ,,umane“ a rozprávka je na svete. Režisér Ivan Nesveda vyčaroval inscenáciu podľa tradičnej talianskej rozprávky Princ krab.
Na úvod nás víta krásna scéna. Nachádzame sa v izbe, kde princezná cvičí na husle so starým sluhom. V tomto prípade vieme hovoriť o tom, ako je kamera inscenácii nápomocná. Vďaka detailnému záberu na konkrétnu miestnosť (neskôr aj kráľovstvo víly alebo záhradu) získava divák a diváčka perfektnú ilúziu priestoru, nesústredí sa na okolie a celá scéna pôsobí oveľa viac skutočne. Ako bábky si tvorcovia zvolili maňušky, no v niektorých prípadoch ich ruky ovládali pomocou drôtu - čempurity. Krásne vyrezávané bábky s akurátnymi kostýmami ožívajú v rukách šikovných bábkohercov a bábkoherečiek. Vyvýšená scéna, ktorá vznikla v spolupráci s už spomínanou kamerou, tvorí hercom a herečkám perfektnú skrýšu. Počas predstavenia som hneď niekoľkokrát zabudla, že bábky nie sú živé, ale ktosi je za ich vierohodnosť zodpovedný. Vyzdvihnúť treba aj jednotlivé repliky, ktorým, samozrejme, nechýbal humor a aktuálnosť. Mojou osobne najobľúbenejšou frázou, ktorá skvele doplnila charakter víly, je ,,Lift, prosím!“.
A samozrejme, nesmiem zabudnúť na hudobnú stránku predstavenia, ktorá bola jeho dôležitou súčasťou. Svojím spevom nás potešia „potrhlí“ muzikanti, ktorí naučia spievať aj princezničku. Vďaka ich pomoci zachráni princa, obmäkčí vílu a všetko dobre dopadne. Spojením dobrej kamery a kvalitného výkonu vo mne doteraz zostala jedna otázka. Bol krásny spev princezničky na playback, alebo sa spievalo naživo?