Karpatsko-duklianska bábková operácia na javisku i na plátne
Vojna, telá mŕtvych a krv. Slová, ktoré sú aktuálne i dnes. Bábková dráma o časoch druhej svetovej vojny pod názvom Dukla, údolie smrti priniesla mimoriadne vážne a depresívne pohľady do krutej minulosti. Dezorzovo lútkové divadlo, ako jediné bábkové divadlo na Slovensku určené výhradne pre dospelého diváka, uviedlo túto inscenáciu už v roku 2021 v A4 – v priestore súčasnej kultúry v Bratislave. Hrajú ju dodnes a stále si nachádza svojich priaznivcov. Jej príprave totiž predchádzalo dôkladné naštudovanie dobových reálií a vytvorenie historických replík, ktoré sa odzrkadlili v bohatej scénografii umelca Von Dubravaya.
Inscenácia reflektuje jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny, a tou je Karpatsko-duklianska operácia. Bola to útočná akcia sovietskych a československých vojsk na severovýchode Slovenska v roku 1944. Zámerom bolo zničenie nacistických vojsk a rýchly prechod na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Inscenácia z dielne Gejzu Dezorza preto v netradičnom spracovaní otvára témy vojny a nenávisti, ale aj dôležitého ľudského ľúbostného citu. Skupine umelcov sa podarilo obohatiť slovenskú divadelnú scénu o dosiaľ nevídaný zážitok a preniesť diváka a diváčku do starých čias rozdelenej spoločnosti, vďaka filmovej optike a videoprojekciám vo forme tzv. „puppet live cinema“. Kamera detailne zachytáva akciu hercov vďaka živému prenosu na plátne, ktoré je natiahnuté na stene oproti publiku. Tvorcovia analyzujú základné otázky o pôvode zla, divákom a diváčkam v hľadisku kladú otázky súvisiace s netoleranciou voči iným etnikám a náboženstvám.
Príbeh zachytáva na pozadí svetovej vojny intímny vzťah dvoch mužov z diametrálne odlišných pomerov. V jeho centre je osudové stretnutie nemeckého dôstojníka – Kurta Schrecka, fanatického prívrženca fašizmu, a rómskeho huslistu z Košíc – Dyla. Ťažký príbeh, ktorý predstavuje detailne vykreslený milenecký vzťah mužov stojacich na opačných póloch, sa odohráva na pozadí historických udalostí v horthyovských Košiciach a počas krviprelievajúcich bojov o Dukliansky priesmyk. Ich zblíženie ústi do tragického finále spolu s vojnovým konfliktom. V jednotlivých postavách by sa dalo ľahko zamotať, ak by nemali priradené definujúce prvky. Pre Dyla je to hudobný motív maďarskej piesne a pre nemeckého dôstojníka listy posielané sestre. Okrem všeobecného násilia tu bolo pri scéne, kedy sa Dyla pokúsila znásilniť sovietska vojačka, zobrazené i sexuálne násilie páchané na mužoch. Podobne smutný je aj obraz nahého dôstojníka Wehrmachtu a rómskeho muzikanta, ktorí sa síce oddávajú vášni, no uprostred vybuchujúcich bômb. Čo možno pochváliť, je využitie jazyka iných národností. Tak, ako sa na bojisku stretlo niekoľko národností, i v A4-ke na Karpatskej v Bratislave cez seba kričali Nemci, Maďari, Rusíni či Rusi. Spleť viacerých jazykov znie zdanlivo ako detail, ale je veľmi efektné.
Vyzdvihnúť treba fakt, že s postavou Dyla sa scénograf Von Dubravay naozaj technologicky vyhral. V jednom obraze vystupovala ako marioneta, v inom zasa ako manekýn, ktorého vodili traja herci súčasne a ktorý bol pohybovo oveľa autentickejší v porovnaní s ostatnými marionetami vodenými jedným hercom. Herci prehovárali za bábky, no Kurt sa v inscenácii prejavoval iba akciou. Verbálna zložka tejto postavy v rámci deja zaznievala z pozadia. Špecifický hlas Mariána Mitaša nahrali v postprodukcii a dodatočne ho pustili vo forme nahrávok. Bábky všetkých vojakov vytvoril výtvarník veľmi dôsledne. Malé hračkárske zvieratká reprezentujúce dobytok obyvateľov okolia Dukly mali dekoračnú funkciu. Nepôsobili silene, iba dostatočne neprebili tragický aspekt celého diela.
Autorom scénickej hudby, ktorá vytvára mrazivú atmosféru príbehu, je hudobný skladateľ Martin Hasák. Z ľavého rohu „blackboxovej“ A4-ky počas predstavenia zaznievala naživo interpretovaná hudba, ktorú vytváral hudobný sprievod (vrátane Hasáka) využitím huslí a gitary. Trochu nešťastná bola viditeľnosť diania v týchto priestoroch, keďže animátori vodili bábky na stoloch, ktoré sú postavené bokom, oproti sebe. Vojnová bábková dráma mala premiéru formou živého online prenosu priamo z priestorov A4-ky a v takomto prípade to mohlo byť efektívne. Tento spôsob rozloženia scény tvorcom zároveň poskytoval dostatočný priestor na presun a pri živom prenose im tiež mohol umožniť lepšie využitie filmových strihov medzi jednotlivými prostrediami. Popri stoloch sa nachádzali plátna, na ktorých sa premietali pozadia meniace sa v rámci deja. Videoprojekcia bola premyslená, kamera systematicky snímala priebeh diania a projekcia poslúžila na zasadenie bábok do konkrétneho prostredia padajúcich bômb či scenérie hôr. V konečnom dôsledku Dezorz a Dubravay svojou šikovnosťou preukázali efektívnosť a funkčnosť scény, ktorá sa rôzne varírovala a ktorej prestavby vykonávali priamo pred zrakmi publika. Zatiaľ čo na jednej strane sa zaznamenávala akcia na kameru, ostatní herci prerábali scénu na druhom stole. Pripomínalo to ich vlastné laboratórium. V tomto prípade sa pomocou svižného tempa snažili divákom a diváčkam sprostredkovať autentický zážitok z doby Duklianskej operácie. Samotná operácia bola laboratóriom, v ktorom sa miešali ampulky plné krvi, zvrátenosti a krutosti. Dôsledná bola i práca s prírodným materiálom, ako bol štrk, drevo a trávnaté porasty.
Inscenácia opäť potvrdila, aké nezmyselné je súdiť iných ľudí pre ich rasovú príslušnosť či náboženské vierovyznanie. Veď prečo by sme mali obmedzovať slobodu druhých, keď my sami po nej túžime? Aj toto je zaiste jedna z provokatívnych otázok, ktoré chcelo DLD svojou inscenáciou položiť. Z hľadiska posolstva príbehu je ich autorský zámer naplnený. Vedieť umením donútiť ľudí premýšľať.
Recenziu si môžete vypočuť v rozhlasovom spracovaní, ktoré bolo odvysielané v premiére 13. 7. 2023 na Rádiu Devín
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/332105/divadelna-recenzia-dukla-udolie-smrti