Bolero X
Dychberúci tanec
Na jeseň 2024 som mala možnosť zúčastniť sa na generálke komponovaného predstavenia Bolero X. Predstavenie tvorili tri diela - Murmuration, Entropy (uvedené v sezóne 2021/2022 ako súčasť premiéry Rukopisy majstrov) a nové, originálne Bolero X.
Vo svojej recenzii sa budem viac venovať tretej choreografii, ktorá bola vrcholom celého večera. Predchádzali mu dve abstraktné choreografie. V komornom diele Murmuration sa choreograf Edwaard Liang inšpiroval letom vtákov a fascinujúcimi útvarmi, ktoré vznikajú na oblohe počas ich lietania. Choreografia je plná nádherných vzdušných duetov, sól a dynamických skupinových variácií a spolu s hudbou ponúka emotívny zážitok z pohybu, ktorý nikdy nekončí. Entropy je ukážka čistého tanca. Choreografia Craiga Davidsona prezentuje nekonečné pohybové možnosti ľudského tela, techniku klasického tanca, ovplyvnenú štýlmi tanca 21. storočia. Podľa slov choreografa ide o „autorský pohľad na našu súčasnosť, plynutie a vnímanie času, každodennosť, ktorá nás konfrontuje s rôznymi situáciami a emocionálnymi stavmi. Je hľadaním odpovedí na otázky, ako sa prispôsobujeme a vyrovnávame so zmenami v našom bytí.“
Bolero X, výnimočné súčasné tanečné dielo izraelského choreografa Shahara Binyaminiho uviedol Balet Slovenského národného divadla v slovenskej premiére. Shahar Binyamini bol zároveň autorom kostýmov a svetelného dizajnu. Svetoznámu skladbu francúzskeho skladateľa Mauricea Ravela hudobne naštudoval Jaroslav Kyzlink, ktorý predstavenie aj viedol orchester Opery SND.
Shahar Binyamini začal svoju kariéru ako tanečník v svetoznámom súbore Batsheva Dance Company, kde spolupracoval s Ohadom Naharinom a Sharon Eyal. Počas tohto obdobia pôsobil aj ako lektor pohybovej metódy Gaga a tiež ako asistent choreografa
Ohada Naharina. Ako choreoh´graf sa uviedol v Singapure dielom FLAT, ktoré vytvoril pre súbor Frontier DanceLand. Odvtedy vytvoril množstvo choreografií pre prestížne svetové súbory. V roku 2023 vytvoril Bolero X pre kanadský súbor Ballet BC a MORE THAN (2023) pre jeho vlastný súbor, ktorý založil v Tel Avive. V roku 2024 bolo Bolero X inscenované v Teatro Colón v Buenos Aires a od sezóny 2024/2025 je súčasťou repertoáru Baletu SND.
Za svoj výnimočný prínos v tanečnej oblasti získal v roku 2021 Cenu izraelského
ministra kultúry pre nádejného choreografa.
Ravelovo Bolero malo premiéru v roku 1928 v Paríži a dodnes ho mnohí považujú za výnimočné. Vďaka svojej dynamike je silnou inšpiráciou a výzvou pre mnohých svetových choreografov. Od svojej parížskej premiéry sa teší neutíchajúcej diváckej priazni a možno ho považovať za ikonickú skladbu, ktorá stále inšpiruje generácie choreografov. Z nich sa najviac preslávilo Bolero Mauricea Béjarta. Podľa slov v bulletine dramaturga Baletu SND Kristiána Kohúta je „javisková kompozícia Bolero X oslavou sily tanca. Päťdesiat tanečník ov
v rytmickej abstrakcii objavuje neviditeľné sily, ktoré nás utvárajú. Sú to tie isté sily, vďaka ktorým sme výnimoční svojimi individualitami a ktoré nás zároveň ako druh zjednocujú. Ide o sprítomnený odkaz humanizmu. Posolstvo latentne naznačené tanečnou rečou charakterizujú pojmy ako sila spojenia individualít, jednota, súdržnosť, spolupatričnosť, vzájomný rešpekt a spolupráca.“
Bolero x ma zaujalo silnou, tajomnou atmosférou. Scéna na začiatku bola strašidelne prázdna, pri pohľade na obrovské tmavé javisko mi nabiehali zimomriavky. Kostýmy ešte umocňovali i tajomnosť javiska. Kostýmy boli neutrálne – tvorili ich celotrikoty, spodná časť v čiernej farbe a vrchná v telovej farbe. V ústach mali tanečníci akési čierne chrániče, čo spôsobovalo to, že počas celého predstavenia mali pootvorené ústa, čo dodávalo ich tváram istý drsný až animálny výraz.
Ak by som mala dielo zadefinovať, zaradila by som ho medzi neoklasické diela so súčasnými prvkami. Choreografia bola zaujímavo spracovaná a pestrá, plná ostrého a jemného pohybu zároveň, taktiež tvorca pracoval s opakovaním pohybu, vďaka ktorému si tvorca vytvára svoj jedinečný rukopis. Od sól, duetov choreografia gradovala až k dynamickému spoločnému tancu, ktorý vyvrcholil krátkou improvizáciou výbušných pohybov, ktorá sa skončila hromadným pádom a tmou.
Každý z obrazov pútal našu pozornosť neobyčajným pohybom a dynamikou. Niektoré momenty boli doslova dychberúce. Výkony tanečníkov boli rozdielne, niektorí tancovali naplno a s veľkým nasadením, niektorí vyzerali, akoby sa šetrili na premiéru. Sila choreografie bola v jej jednotnosti, musím potvrdiť, že práca skupiny bola neskutočná. Vďaka veľkému množstvu tanečníkov mal choreograf možnosť pracovať s rôznymi tvarmi a vyplňovať ním celé javisko Vyše päťdesiat tanečníkov sa snažilo navzájom sa vnímať, dýchať spolu ako jeden celok.
Bolero X bol pre mňa ako študentku tanca v mnohom nový a jedinečný a preto som vďačná za možnosť zúčastniť sa na verejnej generálke tohto diela.