Skip to main content
Autor: Viliam Udič, 33 rokov, Bratislava

Buď aj Ty SMART a zdieľaj kreatívnu recenziu, ktorá sa Ti páči!

„Jakkoliv velký je Tvůj hřich, smilování Boží větší jest“


Brnianske divadlo bolo (a aj je) baštou uvádzania titulov českých a moravských skladateľov. Kompozičný odkaz Leoša Janáčka dopĺňali diela ďalšieho moravského rodáka, Bohuslava Martinů, ktorý je repertoárovou stálicou aj v súčasných dramaturgických plánoch. Tri fragmenty z opery Juliette v kombinácii s Ľudským hlasom od Francisa Poulenca, Grécke pašie a Hry o Márii sú divadelnými kusmi, v ktorých má divák možnosť zakúsiť umenie jedného z kľúčových autorov 20. storočia. 

Svetobežník Martinů, presýtený tanečno-kaviarenskou eleganciou skladateľov Parížskej šestky či komplikovanou rytmikou Igora Stravinského, hľadal inšpirácie vo svojom domácom, česko-moravskom prostredí. Ľudová pieseň, tanec, tradícia vianočných pastorálnych hier, ale aj stredoveké divadlo sú zásadnými piliermi hudobno-divadelného jazyka recenzovaného titulu, Hier o Márii. Náboženské popri nenáboženskom, reálne popri absurdnom, racionálne po boku s iracionálnym, to sú kľúčové princípy skladateľovej poetiky, ktoré po prvýkrát v takto výraznej miere naskicoval práve v Hrách o Márii

Režijno-scénografický koncept Jiřího Heřmana a Pavla Svobodu vznikol a bol realizovaný pôvodne v Národnom divadle Praha, jeho divácky úspešná a kritikou oceňovaná adaptácia v brnianskom Janáčkovom divadle je v repertoári od roku 2015. Dvom časovo dlhším hrám, miraklu a legende, predchádzajú stručnejšie prológy, ktoré sú tu aj vďaka scénickému prístupu scelené do jedného homogénneho celku. Mobilné, otáčajúce sa bočné javiskové piliere slúžia na vzbudenie dojmu daného prostredia. Zadná časť javiska s veľkými otvormi je stenou – bránou do nebies. Raz ju prekrýva čierna plachta ako symbol zatratenia – podvolenia sa diablovým pokušeniam, v prológu Narodenie Pána zase dominujesilueta Márie s narodeným Božím synom. Morálne nuansy etického podhubia tohto operného titulu sú odkryté a prehĺbené vďaka minimalistickému prístupu a efektívnemu narábaniu s dejom prostredníctvom symboliky: napríklad  Mariken si oblieka červený závoj ako znak ovládnutia diablom, neskôr jeho vyzlečenie symbolizuje vykúpenie duše. Kostýmový vizuál navrhnutý Alexandrou Gruskovou je prierezom dobovými odevmi, od svetských stredovekých cez cirkevné habity až po ľudové šatstvo. 

Hry o Márii patria k titulom s rozsiahlym obsadením protagonistov. K operným postavám sa pridávajú tanečné roly a tri zbory, ktoré dej nielen komentujú, ale priam doňho zasahujú. Zbor Janáčkovej opery, Spevácky zbor Masarykovej univerzity a Detský zbor Brno pripravení zbormajstrami Josefom Pančíkom, Michalom Vajdom a Valeriou Maťašovou predviedli bravúrny výkon. Vyrovnanosť hlasov, zrozumiteľnosť prejavu aj pri náročnejších polyfónnych sadzbách a v neposlednom rade zmysel pre moravský ľudový kolorit evokovali pocit zborového koncertu. 

Autor hudobného naštudovania a dirigent recenzovaného predstavenia Jakub Klecker koncentrovane a premyslene držal celé súborové osadenstvo v rytmickej presnosti, dynamickej znelosti, farebnej sugestívnosti a tempovo-metrickej disciplinovanosti. Hodnotenie rozsiahleho obsadenia titulu eliminujem na tri kľúčové postavy: Diabla situovaného do pozície pokušiteľa, Mariken vykúpenú Spasiteľom a kajúcnu Paskalinu, ktorej boli odpustené svetské poklesky z túžby. Slovenský barytonista Jakub Loškár, ktorý sa publiku predstavil v rolách Diabla a Krčmára, svojím znelým, sviežim hlasom pevne kreoval melodické kontúry a po dramatickej stránke bol uveriteľne démonickým. Soprán Daniely Strakovej-Šedrlovej si v postave Paskaliny bez problémov poradil s hutným zvukom orchestra. Stabilnou spodnou polohou, hereckou precíznosťou a artikulačnou dôslednosťou vyprofilovala svoju rolu ako ženu dychtivú po slobodnom živote, ale aj úprimne prosiacu o odpustenie. Žiaľ, Andreu Širokú ako Mariken orchester často prehlušoval a jej jemný, lyrický vokálny prejav bol, aspoň v zadných radoch auditória, slabšie počuteľný.

Bohuslav Martinů svoju tetralógiu koncipoval ako divadlo v divadle, scénický kus na prahu ilúzie, nereálnosti, či – ako sa dočítame v programovom bulletine – bez morálneho posolstva. Avšak výrok zastrešujúci celý titul „Jakkoliv velký je Tvůj hřich, smilování Boží větší jest“ nám predsa len niečo tlmočí. Napríklad nádej na lepší, ušľachtilejší a ľudskejší život.

 

Recenziu si môžete vypočuť v rozhlasovom spracovaní, ktoré bolo odvysielané v premiére 9. 2. 2023 na Rádiu Devín:
https://devin.rtvs.sk/clanky/reflexia-a-kritika/316962/recenzia-smartheatre-hry-o-marii-od-bohuslava-martinu-v-narodnom-divadle-brno